rozhovor andrej šeban pb súvisí tvoj posledný album s týmto postojom k hudbe? aš je to tak (cid:17)(cid:22) na (cid:17)(cid:22). vždy keď som niečo robil, slobod- né momenty sa odohrávali, ale nevedel som to jasne sformulovať. vždy som vrávoral sám v sebe, trápil som sa, či toto áno alebo nie, čo na to povedia ostatní, ale už som vedel, že mi to môže byť jedno. bol to taký medzistupeň mojej cesty. teraz som ďalej. už s tým robím oveľa vedomejšie a oveľa viac si to všímam. ro- bím to nielen pri práci v štúdiu, ale aj v bežnom živote – neidentifi kovať sa s vecami, neosvojovať si cudzie myšlienky alebo názory, pestujem si schopnosť všetko spochybniť a vybrať si len to, čo so mnou rezonuje. v samotnej tvorbe sa teraz cítim nesmierne slobodný. keď cítim, že sa obmedzujem, tak začnem robiť na niečom úplne inom a potom sa k tomu vrátim, aby som v sebe opäť našiel nezávislého pozorovateľa. keď si to pustím, robím všetko pre to, aby som to počúval tak, ako keď si pustím hudbu niekoho, koho vôbec ne- poznám. je to istá forma odstupu. keď niečo urobím, potrebujem čas, aby som si to mohol vypočuť s čistou hlavou. pomáha mi nordic walking alebo plávanie. vychutnávam si chvíle. obdivujem mraky, počúvam spev vtákov. zachytávanie prítomnej chvíle sa stáva čoraz silnejším a silnejším. to je kľúč k pokojnému životu. pb ale ty si tvorca a ľudia, ktorí robia umenie a ktorí idú do hĺbky, sú emočne tak vypätí, že ich to môže psychicky položiť. majú „zaděláno“ na problém, ako sa hovorí... aš podstatné je, či tvoja osobná skúsenosť má transfor- mačný charakter. či je človek nadšený tým, čo robí. v štúdiu je ticho a potom sa začne objavovať niečo, čo má zmysel. to je kľúčové. keď to rezonuje aj s inými ľuďmi, je to fantastické, ale nie je to kľúčová vec, kvôli ktorej to robím. hovorí sa, že hudba musí mať poslu- cháča. ja sa pýtam, prečo by mala mať poslucháča? van gogh nemal nikoho. takých príkladov je veľa. pb však ani dežo nemal poslucháča, nie? aš nejakého mal, ale nie toľko ako peter nagy. má to rôz- ne dôvody, ale to teraz nie je podstatné. ty hovoríš, že umelec má „zaděláno“ na problém, ale to sú tie men- tálne koncepty, ktoré keď vyslovíš, máš pocit, že je to pravda, ale ja sa pýtam: prečo by to tak malo byť? koľko takých konceptov máme v hlave? pri každom, ktorý vy- slovíš, sa treba spýtať: tak moment, je to naozaj tak? aj keby to tak bolo, prečo by to malo platiť pre mňa? v po- slednom čase sa vyrojilo veľa dokumentov o mojom obľúbenom hudobníkovi princovi. keď prišiel prvý- krát do štúdia, mohol mať sedemnásť rokov, zvukár sa ho spýtal, ako budú nahrávať. na to prince povedal, že jeho ambíciou je porušiť všetky pravidlá. pravidlá sa vytvárajú len na to, aby človek zakúsil schopnosť oslobodiť sa a prekročiť ich. v hokeji to veľmi nejde, nedá sa hrať medzi divákmi, ale v umení je dôležité poznať pravidlá a neustále ich porušovať. tá schop- nosť sa začína vtedy, keď si dáš pozor na myšlienky, o ktorých si si roky myslel, že sú pravdivé a nemenné. keď beethovenovi niekto pozrel partitúru a povedal: „maestro, vy tu máte paralelné kvinty, a tie sú predsa zakázané“, beethoven povedal: „ja ich teda povoľu- jem.“ rád pozerám dokumentárne fi lmy o umelcoch a v poslednej dobe predovšetkým o výtvarníkoch. je to pre mňa absolútny zdroj inšpirácie. myslenie ma- liarov a ich činy, spôsob nazerania na veci, kam sa dá s matériou dostať. vo výtvarnom svete sa stále cení vysoké umenie. je to osviežujúce. potrebuješ chvíľu, aby si sa vysporiadal s tým, čo vidíš, a rozmýšľaš, čo to s tebou robí, či si schopný to prijať. aj keď tomu nerozumieš, tak či onak to nejako prečítaš a niečo si k tomu dosadíš. hudba je ovplyvnená komerciou. keď sa pozrieš na bežný pop alebo rock, je to zacyklené. pb áno, jednotlivé paterny alebo ako hovoríš, men- tálne koncepty, sa v súčasnej hudbe až príliš opa- kujú. ako z tohto von? aš viem byť kritický a viem ofrfl ať všetko vrátane svojich diel, no som schopný pozerať aj senzi tv, aj hudbu (cid:23)(cid:22). storočia. pri oboch mám zážitok nejakého typu a čuduj sa svete, obe ma nejako inšpirujú. tadiaľto cesta nevedie, tadiaľto vedie, ale zas nemám topánky, aby som sa po nej vybral. uvedomujem si, že v hudbe nastúpila armáda manažérov, ktorí uvažujú v rámci peňazí a nemajú k nej žiaden vzťah. manažér povie hudobníkom: „keď budete robiť toto a toto, bude to mať úspech a budú z toho peniaze. odtiaľ zoberte tamto, odtiaľ zas toto, no božechráň, nech vám ani nenapadne, aby tam bol nejaký nápad. mohol by po- slucháča vyrušiť a doj***ť nám kšeft!“ veľmi dobre to povedal bill brufford. keby s yes natočili album, ktorý by sa na niečo podobal, vydavateľstvo by im ho nevy- dalo. dnes je to presne naopak. v tej dobe sa v hudbe pohybovali ľudia, ktorí ešte stále chceli priniesť niečo svieže, originálne a prekvapujúce. to sa cenilo, a preto tá doba aj tak vyzerala. stačí sa pozrieť na dnešné fi lmy. všetko sa recykluje. je to také zodrané, primi- tívne, tupé, v podstate neľudské. akoby ich vyrábali pre robotov. keď vyšiel môj album triplet, niekto na- písal, že to dramaturgicky nemá hlavu a pätu, je to absolútny zmätok. až teraz niekto napísal vo vlne, že konečne uvoľnená dramaturgia, slobodná a bez akýchkoľvek zákonov. bola tam veta, že vrcholy sú pre ľudí, ktorí radi oslavujú silvester. to je presne to myslenie, že niečo musí mať vrchol, aby potom prišla katarzia. ja sa pýtam, prečo by mal prísť vrchol a pre- čo by mala prísť katarzia?! nemôže prísť nejaký iný stav? dobrý pocit zo zážitku? zostali tu archetypálne veci, ktoré sú nepohnuteľné, ktoré nedovolia otvoriť imagináciu a naplno využiť náš potenciál. pb hudba je obrazom mentálneho stavu človeka. ro- bíme len takú hudbu, na akú máme, akú si zaslú- žime. dnešný svet je dosť prekomercionalizovaný. keď sme v (cid:127)(cid:22). rokoch nadávali na komerciu, ne- vedeli sme, čo príde. ak by sa hudba mala zmeniť, mali by sme sa zmeniť aj my, nie? aš z môjho pohľadu je to nedobré myslenie, lebo komerč- ná hudba je síce odrazom ľudí, ale je tam stále jedno slovo – peňáze. to nie je priamy prenos vnútorného stavu. ľudia majú hrozný strach a ten velí, že musia mať čoraz viac a viac peňazí, aby sa menej báli. no v skutočnosti – čím ich majú viac, tým sa viac boja. hnacím motorom spoločnosti je strach. ľuďom, ktorí sú kreatívni, ide o refl exiu toho, čo žijeme. samozrej- me, svet nedokážeme refl ektovať celý, ale žijeme tu v nejakom prostredí, ktoré má nejaké tvary, farbu, zvuk, rytmus, emócie. to všetko sa deje v mojej hudbe. nerobím to cielenie, neviem si pomôcť. vždy keď sa snažím spraviť komerčnú pesničku, nabijem si zobák. ale raz sa mi to určite podarí. (cid:14)(cid:15)(cid:2) tabloid