Cena Nadácie Tatra banky za umenie – minulé ročníky

Nahliadnite s nami do archívu ocenených laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v minulých ročníkoch.

Oficiálne výsledky 2019

V piatok 29. novembra 2019 boli v novej budove Slovenského národného divadla vyhlásení laureáti 24. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v hlavnej cene odniesli Janoska Ensemble, Pavel Choma s Martinom Kubinom a kolektív, Koloman Kertész Bagala, Juraj Šlauka, Alexander Bárta a Mira Keratová.

Porota rozhodla o udelení cien už v októbri 2019. Špeciálnu cenu pre mladých tvorcov do 35 rokov získali Barbora Berezňáková, Monika Potokárová (in memoriam), Rudo Danihel (Čavalenky), Katarína Vargová a kolektív, Andreás Cséfalvay a autori Čiernych dier – Michal Tornyai, Martin Lipták, Andrej Sarvaš, Miroslav Beňák, Daniela Olejníková.

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2019 V KATEGÓRII HLAVNÁ CENA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

JURO ŠLAUKA za réžiu filmu Punk je hned!

Juro Šlauka vyštudoval scánaristiku na VŠMU. Vo svojej doterajšej tvorbe spolupracoval s Mirom Remom a podieľal sa na scenároch k dokumentárnym filmom Cooltúra (2016), Vrbovský veter (2015), Comeback (2014). Celovečerný film Punk je hned! je jeho režisérskym debutom. Film, inšpirovaný detailne odpozorovaným životom pankáčov prebývajúcich na periférii, rozpráva príbeh tridsaťročného drogovo závislého Kwička, ktorý žije v rozpadajúcom sa podnájme so svojou družkou a dvojročným synom. Jeho idylický svet jedného dňa ostro narazí na hranu všeobecne platných pravidiel. Svojím impulzívnym správaním, ktoré neráta s dôsledkami, svoj život postupne mení na voľný pád. Autor v snímke preplieta žánre dokumentu a drámy, až ich prakticky nejde od seba rozoznať. Pridáva k tomu však aj čosi rýdzo svoje – surovú živelnosť a autenticitu, ktorá v domácej kinematografii stále nie je vôbec bežná. Výsledkom je skutočne punkový polodokument s hraným dramatickým motívom lúpeže a vraždy.


DIVADLO

ALEXANDER BÁRTA za herecký výkon postavy kurátora Fabricea v inscenácii Štvorec, Činohra SND

V múzeu moderného umenia pripravujú novú provokatívnu konceptuálnu výstavu. Jej hlavnou témou je štvorec s rozmermi 4 x 4 metre, ktorý predstavuje slobodnú zónu, kde sú si ľudia rovní. Kurátorom výstavy je Fabrice, úspešný a príťažlivý muž, ktorý je zároveň aj hlavným kurátorom múzea. Je hlavným hrdinom švédskeho filmu Štvorec, ktorý v roku 2017 získal Zlatú palmu v Cannes, a teraz už aj inscenácie, ktorú v dramatickej predlohe vo svetovej premiére prinieslo Slovenské národné divadlo. Na začiatku pred divákom stojí dobre zabezpečený, sebavedomý, šarmantný, liberálne zmýšľajúci intelektuál. Jedno zlé rozhodnutie stačí, aby na seba spustil lavínu udalostí, ktoré ho položia na kolená. Na konci sa tak stáva obyčajným bezradným mužom, ustarosteným otcom a človekom bez práce. Nositeľom príbehu je Alexander Bárta, vo svojom výkone presvedčivý, charizmatický a pre postavu v prirodzených intenciách škáluje premenu osobnosti, čím sa jeho výkon stáva centrom diania i hereckého kolektívu.


DIZAJN

PAVEL CHOMA, MARTIN KUBINA A KOLEKTÍV za koncepciu stánku Bratislavy na knižnom veľtrhu Salon du Livre 2019, Paríž

Bratislava sa ako pozvané mesto stala na jar minulého roka (marec 2018) súčasťou prestížneho podujatia Livre Paris 2019. Slovenská literatúra sebavedome obstála v silnej medzinárodnej konkurencii aj vďaka koncepcii priestoru, v ktorom bola prezentovaná. Diagonálne police ho pretínali a rozdeľovali na dva samostatné celky: predajnú časť a časť venovanú diskusiám. Nad týmto riešením dominovala veľká LED obrazovka pripomínajúca tvarom ležatú osmičku (nekonečno), s animáciou autoriek zo štúdia Ové Pictures – Veroniky Obertovej a Michaely Čopíkovej.

Priestorovému konceptu slovenského stánku sa podarilo tlmočiť jasný signál, že slovenský dizajn si netreba apriori spájať iba s čipkou či ľudovými motívmi a že preložená slovenská literatúra má potenciál byť vo svetovom kontexte odprezentovaná nadčasovo a v rámci medzinárodných (nad)štandardov.


HUDBA

JANOSKA ENSEMBLE za album Revolution (vydavateľstvo Deursche Grammophon/Universal Music)

Medzinárodne uznávaný Janoska Ensemble je rodinným projektom virtuóznych bratov Jánoškovcov a ich švagra Júliusa Darvasa. Členovia ansámbla pochádzajú z Bratislavy a dnes žijú vo Viedni. Zoskupenie má na konte stovky koncertov odohraných v Európe, Amerike a Ázii. Ich herný štýl je nezameniteľnou fúziou klasickej hudby s džezom, popom, filmovou hudbou či world music. Je natoľko nezameniteľný, že ho v zahraničí poznajú pod termínom Janoska Style.

Ich druhý album Revolution, ktorý je poctou legendárnej britskej skupine The Beatles, sa nahrával vo viedenskom Konzerthause a v slávnych Abbey Road Studios v Londýne a popri klasických skladbách (Mozart, Kreisler, Bach, Wieniawski a Čajkovskij) sa na ňom nachádzajú aj úpravy najznámejších „beatlesoviek“.


VÝTVARNÉ UMENIE

MIRA KERATOVÁ za kurátorstvo kolektívnej výstavy United We Stand/Divided We Fall – Michal Moravčík, Stredoslovenská galéria, BB a Nová synagóga, Žilina

Výstava MICHALA MORAVČÍKA súčasne prebiehala v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (časť UNITED WE STAND) a v Novej synagóge Žilina (časť DIVIDED WE FALL). Išlo o retrospektívny formát výstavy in memoriam s cieľom predstaviť prvý základný výskum celoživotnej tvorby tohto dôležitého slovenského umelca strednej generácie. Výstava priniesla nielen sumár jeho diel, ale fungovala aj ako komplexný pohľad do jeho života, ktorý bol tesne spätý s umeleckou tvorbou.

Spôsob inštalácie, detailný archív a spolupráca blízkych priateľov, ktorí sa podieľali na výstave, ešte posilnili tento efekt. Monografický rámec bol do istej miery poňatý autorsky kolektívne, s čím korešpondovali aj názvy oboch častí pomenované podľa Moravčíkovho diela (By Uniting We Stand, By Dividing We Fall z roku 2005). Na realizácii výstavy sa autorsky podieľali umelci a autorovi blízki priatelia Dalibor Bača, František Demeter, Tomáš Džadoň, Jana Kapelová, Svätopluk Mikyta, Lucia Nimcová a Martin Piaček.


LITERATÚRA

KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA za organizáciu a vyhlasovanie súťaže Poviedka 2018

Koloman Kertész Bagala je vydavateľom orientujúcim sa prevažne na slovenských autorov. Vo svojom vydavateľstve KK Bagala od roku 1991 vydal vyše 500 kníh. Jeho odlišnosť od typických vydavateľov spočíva nielen v zápale, ktorý do práce vkladá, ale najmä v osobnom presvedčení, že Slovensko disponuje autormi so skutočnou tvorivou silou. Súťaže Poviedka sa v priemere na jednom ročníku zúčastní približne 500 autorov, ocenených je desať; okrem prvých troch miest sa udeľuje ďalších sedem prémiových cien.

Víťazné práce sú publikované v zborníkoch Poviedka, laureát má navyše možnosť publikovať vlastnú knihu. V literárnej súťaži sa zviditeľnili až 8 laureáti CNTB v kategórii literatúra, z toho 6 ešte pred debutom ako neznámi autori. Patria medzi nich: Peter Pavlac Michal Hvorecký, Jiří Balla, Pavol Rankov, Monika Kompaníková, Zuska Kepplov, Ivana Dobrakovová, Zuzana Šmatláková.


LAUREÁTI ŠPECIÁLNEJ CENY MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

BARBORA BEREZŇÁKOVÁ za réžiu, krátky dokumentárny film Spýtaj sa vašich 68

Projekt Spýtaj sa vašich je unikátnym živým pamätníkom k udalostiam 21. augusta 1968 – vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Formou filmového dokumentu, online portálu, symbolickej premiéry na Kamennom námestí v noci z 20. na 21. augusta 2018 a diskusií spojených s premietaniami v kinách a na školách po celom Slovensku vytrháva historické udalosti z učebníc dejepisu a podnecuje medzigeneračný dialóg.

Film je pútavou „oral history“ – mozaikou emocionálne ladených výpovedí obyčajných ľudí s fotogenickými dokrútkami, dynamická vizuálna ukážka premýšľania o dobe, pohľadnica z roku 1968 so všetkým, čo sa nás týka. Základnou myšlienkou projektu je vyrovnanie sa s minulosťou našej krajiny cez jej aktívne pripomínanie a verejnú diskusiu. Divákov filmu, ale aj nezainteresované publikum nabáda, aby sa zapojili – aby sa ľudia pýtali svojich blízkych na to, čo si pamätajú z augusta 1968, a o svoje zážitky sa navzájom delili – či už cez webovú stránku projektu, alebo osobne. https://spytajsavasich.sk/89


DIVADLO

MONIKA POTOKÁROVÁ IN MEMORIAM za herecký výkon, postava A. Ľ. Rachmanovovej v inscenácii Ruské denníky, Činohra SND

Osudy mladého, po vzdelaní túžiaceho dievčaťa z kultúrnej rodiny počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku zaznamenávajú denníky Ale Rachmanovovej. Sú nesmierne silným, autentickým a sugestívnym rozprávaním o dobe, ktorá sa vymkla z kĺbov, rozprávaním desivým, no zároveň i hlbokým, odkrývajúcim najtemnejšie zákutia ľudskej duše.

Dramatizáciu ich knižného vydania inscenoval na javisku Činohry SND režisér Roman Polák. Dôraz kladie na herectvo a situácie, v ktorých najviac akcentuje premeny nielen histórie krajiny, politické zmeny, striedanie režimov, krutú revolúciu plnú vrážd, pomstychtivosti, desu, primitívnych riešení nevzdelancov, smrti, krvi, šialenstiev, ale predovšetkým premenu v správaní jednotlivca. Aľu – Alexandru Ľvovnu Rachmanovovú, píšucu a prežívajúcu svoje denníky – predstavuje mimoriadne talentovaná Monika Potokárová, ktorá prejde v inscenácii prerodom od naivného dievčaťa až po zrelú ženu, ktorá sa musí obávať o svoj život aj o životy blízkych.


DIZAJN

MICHAL TORNYAI, MARTIN LIPTÁK, ANDREJ SARVAŠ, MIROSLAV BEŇÁK, DANIELA OLEJNÍKOVÁ za autorstvo, publikácia Čierne diery (vyd. Čierne diery)

Projekt Čierne diery mapuje zabudnuté priemyselné pamiatky na Slovensku s cieľom nadchnúť ľudí pre históriu starých tovární, baní a stratených sídel. Okrem textov a fotografií vytvárajú jeho autori aj umelecké grafiky na risografickej tlačiarni Risomat, a to v spolupráci s desiatkami slovenských výtvarníkov a dizajnérov.

Publikácia je 400-stranovou cestou naprieč Slovenskom. V článkoch a rozhovoroch, ktoré ju tvoria, sa spomína približne 100 historických lokalít, nie je však encyklopédiou – neobsahuje čísla strán ani register. Členovia rovnomenného združenia si knihu vydali sami. Je vytlačená farbami 4 Pantone a ich kombináciou (modrou, ružovou, žltou a tyrkysovou), bez použitia čiernej farby. Aj vďaka žiarivej palete vynikajú ilustrácie Daniely Olejníkovej. Fotografie majú retro nádych vizuality starých časopisov. Grafický dizajnér Michal Tornyai vysádzal knihu svojským a nápaditým spôsobom.


HUDBA

ČAVALENKY (RUDO DANIHEL) za autorstvo, EP album Chlapci na ulici (vyd. Čavalenky)

Raper Rudo Danihel z česko-slovenského pohraničia, známy ako Čavalenky je zjav, ktorému veríte každé slovo. Spolovice rómsky umelec rapuje po záhorácky, pričom vo svojich textoch hovorí o problémoch rómskych komunít na západnom Slovensku, o nástrahách pouličného života, o exekúciách, hazarde, ale aj o tom, ako spolu v malom meste pred rokmi bojovali Rómovia a neonacisti. Nemusí sa na nič hrať, všetko je položené na reálnych základoch, ktorým nechýba originálny prejav, skvelý flow a výborné podklady.

Na EP albume je 7 skladieb s mimoriadne autentickými textami, ktoré mu v krátkom čase priniesli uznanie známych raperov a viacerých českých (A2, Rádio Wave) i domácich (.týždeň, Denník N, SME) médií.


VÝTVARNÉ UMENIE

ANDRÁS CSÉFALVAY za autorskú výstavu A Case of Pluto, Karlín Studios, Praha

Výstava hovorí o problematike bývalej planéty a jej „diskriminácie“ v rámci vedeckej komunity. Autor s humorom, nadhľadom a zároveň zaujato nahliada do fungovania vedy a procesov vytvárania vedeckých kategórií. Poeticky skúma stále aktuálne „zabitie“ Pluta.

„Na prvý pohľad sa môže zdať, že vyradenie Pluta ako planéty je otázkou dohody vedcov a vedeckej klasifikácie. Tvorba faktov pre užitočné nakladanie so svetom sa mi javí ako úprimnejšia, než odkrývanie ‚pravdivých‘ vzťahov, ako rozširuje populárna veda. Vzniká však otázka monopolu a dominantného výkladu sveta, na ktorého okraji vynechaná majorita konšpiruje vlastnú ‚pravdu‘. Keďže dôvera sa dá získať aj poukazovaním na vlastné nedostatky, navrhujem Medzinárodnej astronomickej únii, aby prijala Pluto späť do kategórie planét.“


LITERATÚRA

KATARÍNA VARGOVÁ A KOLEKTÍV za koncept, celoročný literárny projekt Medziriadky

Medziriadky sú literárny projekt zameraný na mladú literatúru, jej rozvoj a profesionalizáciu v slovenskom umeleckom prostredí. Jeho hlavnou časťou je literárna súťaž spojená s týždňovým literárnym sústredením, na ktorom porotou vybraní najlepší účastníci intenzívne rozoberajú svoje prozaické, básnické a dramatické texty s lektormi, zúčastňujú sa širokej škály workshopov, prednášok, diskusií s hosťami, premietaní, divadelných predstavení, koncertov a ďalších aktivít.

Medziriadky vznikli v roku 2010, pričom odvtedy sú realizované každoročne. Za ten čas sa stal z malého sústredenia celoročný projekt, ktorý si vybudoval svoje stabilné miesto na mape slovenskej literatúry. K súťaži a sústredeniu pribudli pravidelné autorské čítania – tie sa uskutočňujú každý mesiac v Bratislave a ďalších mestách Slovenska a predstavuje sa na nich vždy jeden etablovaný autor alebo autorka spolu s jedným finalistom alebo finalistkou aktuálneho ročníka súťaže.


ŠATY PRE MÚZU

Od roku 2010 Nadácia Tatra banky oceňuje aj prácu mladých módnych tvorcov, ktorí majú príležitosť vytvoriť šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú. Po Márii Štranekovej (2010), Marcelovi Holubcovi (2011), Martinovi Hrčovi (2012), Maji Božović (2013), Borisovi Hanečkovi (2014), Andrei Pojezdálovej (2015), Lenke Sršňovej (2016), Michaele Ľuptákovej (2017) a Lukášovi Krnáčovi (2018) pripraví unikátne šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú návrhár Pavol Dendis.

PAVOL DENDIS je absolventom ateliéru odevného dizajnu na VŠVU v Bratislave. Jeho tvorba nesie prvky minimalizmu a symbolizmu, nostalgie s dôrazom na remeslo a základný kontrast čiernej a bielej, ako aj kontrast materiálov. Prezentuje najmä pánske kolekcie, no postupne sa jeho modely dostávajú aj do dámskeho šatníka.

„Základným momentom procesu tvorby šiat pre Adelu bolo pre mňa vytvorenie modelu, ktorý bude spájať prvky mužského odevu so ženským, inšpirácia presýpacími hodinami, emancipovanosť a rafinovanosť čiernej farby. Vizuálne ťažisko šiat som umiestnil do pása použitím reťaze, ktorá pôsobí ako šperk a zároveň tvorí siluetu presýpacích hodín. Čierna farba je pre moju tvorbu dominantná, takže otázka farebnosti bola zodpovedaná hneď na začiatku,“ priblížil proces tvorby šiat dizajnér.

Oficiálne výsledky 2018

V piatok 23. novembra 2018 boli v novej budove Slovenského národného divadla vyhlásení laureáti 23. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v hlavnej cene odniesli Patrik Lančarič, Ján Kožuch, Maroš Schmidt a kolektív, Pavol Bršlík, Ilona Németh a Andrej Bán.

Špeciálnu cenu pre mladých tvorcov do 35 rokov získali Martina Buchelová, Barbora Andrešičová, Ondrej Jób, Katarína Kubošiová (Katarzia) a Jonatán Pastirčák, Mária Švarbová. Po prvýkrát udelenú cenu poroty získal Marek Adamov a kolektív Truc sphérique.

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2018 V KATEGÓRII HLAVNÁ CENA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

Patrik Lančarič za réžiu filmu Válek

Básnik a politik Miroslav Válek (1927 – 1991) bol výraznou osobnosťou, ktorá v uplynulom storočí natoľko poznamenala slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s ňou by znamenalo ponechať bez reflexie jej nezanedbateľnú časť. Dodnes je považovaný za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia. Patrik Lančarič sa prostredníctvom výpovedí desiatok osobností slovenskej kultúry, politiky i rodinných príslušníkov, spoločne s fotografiami, archívnymi zábermi a Válkovou poéziou snaží pátrať po koreňoch týchto kontroverzií. Svojím dokumentom odpovedá na otázky, mnohé nastoľuje a kriticky nazerá na pohnuté časy. Medzi riadkami sa právom stáva obžalobou doby a obhajobou jedného človeka.


DIVADLO

Ján Kožuch za herecký výkon v hlavnej postave kráľa Leara v inscenácii Kráľ Lear, Slovenské komorné divadlo Martin
Inscenácia Kráľ Lear v réžii Doda Gombára je obrazom doby, v ktorej „blázni vedú slepcov“, je tragédiou moci, ale predovšetkým tragédiou človeka. Lear, jedna z najvýraznejších mužských dramatických postáv, je dobre načasovanou výzvou pre Jána Kožucha, ktorý patrí už viac ako tri desaťročia k hlavným protagonistom martinského hereckého súboru a v tomto roku oslávil okrúhle jubileum – 70 rokov. Široká shakespearovská krajina otvorila režisérovi mnoho interpretačných možností a Ján Kožuch v kvalitnom hereckom podaní pretlmočil odkaz postavy a témy jasne, zrozumiteľne ako v patetickej, tak aj v civilnej polohe.


DIZAJN

Maroš Schmidt a kolektív za autorstvo koncepcie prvej expozície 100 rokov dizajnu/Slovensko 1918 – 2018, Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava
Na koncepcii a napĺňaní expozície spolupracovali: Katarína Hubová, Adriena Pekárová, Ľubomír Longauer, Mária Rišková, Gabriela Ondrišáková, Simona Janišová, Zuzana Šidlíková, Maroš Schmidt
Architektonické riešenie: Pavel Choma a Martin Kubina

Grafické riešenie: Juraj Blaško, Peter Nosáľ a Anna Ulahelová

Prvá expozícia histórie a súčasnosti slovenského dizajnu a úžitkového umenia je výsledkom niekoľkoročnej vedeckovýskumnej a zbierkotvornej práce Slovenského múzea dizajnu. V expozícii sú prezentované doterajšie výskumy a diela z územia Slovenska, ktoré reprezentujú obdobie od roku 1918 až po súčasnosť a ktoré sú v zbierkovom fonde múzea. Vedúcemu kurátorovi Marošovi Schmidtovi a spoluautorkám koncepcie expozície sa podarilo vytvoriť prehľadnou a inšpiratívnou formou príbeh vzniku a vývoja dizajnu na Slovensku. Expozícia je rozdelená na dva základné celky – produktový a komunikačný dizajn – a vznikla pri príležitosti 100. výročia založenia ČSR a 25. výročia vzniku SR.


HUDBA

Pavol Bršlík za interpretačný výkon v úlohe Jeníka v opere Predaná nevesta, Slovenské národné divadlo

Tenorista Pavol Bršlík patrí k najvýraznejším slovenským umelcom na medzinárodnej opernej scéne, hosťoval na najprestížnejších operných scénach a koncertných pódiách a spolupracoval s Berlínskou filharmóniou, London Symphony Orchestra a ďalšími významnými orchestrami. Jeho domovskou scénou je od roku 2012 opera v Zürichu a na dosky SND sa nakrátko vrátil v postave Jeníka v dvoch predstaveniach opery Predaná nevesta. Smetanov Jeník je v jeho prevažne mozartovskom repertoári novou úlohou, kde sa predstavil so svojím lyricky bravúrnym a ušľachtilo frázujúcim tenorom, ktorým sa presadil aj v hustejšej smetanovskej inštrumentácii.


VÝTVARNÉ UMENIE

Ilona Németh za autorskú výstavu Eastern Sugar, Kunsthalle, Bratislava

Na lokálne pomery mimoriadne veľkorysý výstavný projekt s názvom Eastern Sugar vznikol v spolupráci širšieho kolektívu umelcov a architektov. Ako celok bol novým dielom autorky, pripraveným a realizovaným miestošpecificky pre výstavné priestory prvého poschodia Kunsthalle Bratislava. Výstava tematizovala, skúmala a kriticky reflektovala osudy cukrovarov na Slovensku, spočiatku prosperujúcich podnikov, následne zoštátnených, postupne privatizovaných a tunelovaných, dnes zničených. Poukazovala nielen na mečiarovské privatizačné procesy v 90. rokoch a začiatkom milénia, ale aj na širší kontext vyvlastnenia štátu voči občanom a spoločnosti. Názov projektu, prevzatý od niekdajšieho najväčšieho cukrovaru na Slovensku, premenovaného po vstupe zahraničného akcionára, ironicky a metaforicky upozorňuje na jednu z kľúčových tém projektu, ktorou bol „výpredaj vlastných hodnôt“.


LITERATÚRA

Andrej Bán za autorstvo reportážnej knihy Slon na Zemplíne, vydavateľstvo Absynt, edícia Prekliati reportéri


Reportér a fotograf Andrej Bán tridsať rokov brázdi prašné aj asfaltové cesty Slovenska a popritom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.


LAUREÁTI ŠPECIÁLNEJ CENY MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

Martina Buchelová za réžiu krátkeho filmu Magic Moments

Mladá režisérka rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré majú šťastie, lebo majú jedna druhú. Sleduje deň v živote dievčat, ktorých rodičia čelia problémom so zabezpečením domácnosti, preto sa sestry prakticky vychovávajú samy. Na staršiu Dominiku začína situácia doliehať, no vďaka putu s malou sestrou Hanou si uvedomí, že to, na čom jej záleží najviac, už má. Do ich spoločného dňa však zasiahne niekoľko podnetov, ktoré ich vzájomnú lásku nenápadne preverujú. Skvele napísané a neherečkami obsadené hrdinky sú esenciou Buchelovej minimalistického, ležérneho príbehu. Na malých veľkých každodennostiach presne definovala nádej a humanizmus a zároveň naznačila východisko, ako nezradiť dôveru a nepodľahnúť tme okolitého sveta, čo je v období dospievania ešte ťažšie.


DIVADLO

Barbora Andrešičová za herecký výkon postavy Emmy v inscenácii Ľudia, miesta a veci, Divadlo Andreja Bagara, Nitra


Brilantne napísaná tragikomédia súčasného britského autora Duncana Macmillana ponúka strhujúci príbeh drogovo závislej herečky Emmy, ktorý na dosky DAB prináša Marián Amsler v modernej réžii a s efektným scénickým konceptom. Predstaviteľka hlavnej postavy Barbora Andrešičová v pozoruhodnej mnohovrstvovej interpretácii zachytáva jej premenu počas dvoch liečebných pobytov v odvykacom zariadení, pričom proces liečby zo závislosti je, samozrejme, aj procesom spoznávania, vyrovnávania sa so sebou a akceptácie vlastného ja.


DIZAJN

Ondrej Jób za Manual – projekt digitalizácie analógových písem používaných vo verejnom priestore na Slovensku

Projekt Manual vychádza zo značenia ulíc, teda z tabúľ s ich názvami. Ich grafiku dôverne poznáme, nezaoberáme sa ňou vedome, spoľahlivo nás však naviguje aj v dnešnej digitálnej dobe. Napriek tomu ich tá postupne vytláča z obehu. Dizajnér písma Ondrej Jób sa rozhodol tradičný vizuál slovenských smaltovaných tabúľ zachrániť, a to cestou digitalizácie a modernizácie pôvodných tabuľových písem, ktoré takto opäť nadobúdajú stratenú dôležitosť a funkčnosť.


HUDBA

Katarína Kubošiová (Katarzia) a Jonatán Pastirčák za hudbu, texty piesní a interpretačný výkon v inscenácii Antigona, Slovenské národné divadlo, Bratislava


Príbeh o vládcovi gréckych Téb Kreónovi, odmietajúcom rešpektovať božie zákony a konajúcom len podľa svojvôle, keď mu je jedinou oponentkou neter Antigona, nachádza uplatnenie už dlhé roky. A to najmä v inscenáciách, v ktorých chcú tvorcovia reflektovať súdobú politickú situáciu. Inak to nie je ani tentoraz v SND v réžii Ondreja Spišáka. Ten predstavuje text v mierne zjednodušenej podobe, vyabstrahovanej na základný konflikt hlavných postáv, priliehavo doplnený hudbou, ktorá vďaka vysokej muzikálnej emočnosti dokáže plynulo vybudovať potrebnú dávku tenzie a predprípravy na tragické peripetie. Pastirčákova znepokojivá hudobná produkcia výborne zvýrazňuje silu mimoriadne aktuálnych a prísnych textov, v ktorých Katarzia ukazuje inú tvár, než boli jej fanúšikovia zvyknutí.


VÝTVARNÉ UMENIE

Mária Švarbová za fotografickú publikáciu Swimming Pool, vydavateľstvo New Heroes and Pioneers


Fotografický cyklus Swimming Pool predstavuje autorkinu dosiaľ najväčšiu sériu, ktorú sa jej v minulom roku podarilo vydať knižne. Do popredia v nej stavia geometrické pôvaby starých plavární, ktoré fotila na rôznych miestach Slovenska. Figúry, ktoré na obrazoch zachytáva, sú strnulé, bez momentu radosti – zamrznuté v kompozícii sú v konečnom dôsledku podobne studené a hladké ako povrch plavárenských kachličiek. Farebne má séria snovú atmosféru, napriek retro nádychu fotografovaného prostredia evokuje futuristické pocity. Odťažitosť v podobe absencie emócií napĺňa autorskú víziu fotografky, ktorá chcela zachytenými inscenovanými výjavmi dosiahnuť predovšetkým vizuálnu harmóniu bez rušivých elementov, pôžitok neukotvený v každodennom reálnom živote. V neposlednom rade vykazujú jednotlivé fotografické obrazy nesporné kvality maliarskej vizuality.


LITERATÚRA: OCENENIE NEBOLO UDELENÉ


CENA POROTY

Marek Adamov a kolektív Truc sphérique za koordináciu projektu rekonštrukcie Novej synagógy v Žiline


Rekonštrukciu neologickej synagógy v Žiline a jej transformáciu na priestor typu Kunsthalle započal kolektív Truc spérique v roku 2011. Budova bola po predošlom prevádzkovaní Tatra Filmom prázdna a medzi nových potenciálnych záujemcov patrili aj prevádzkovatelia diskobaru či bowlingovej dráhy. Preto sa malé občianske združenie rozhodlo konať, aj keď to v tom čase ešte veľmi presahovalo jeho možnosti. Prvý rok zabrali prípravy v podobe reštaurátorských a historických výskumov.

Od roku 2012 sa na synagóge začalo reálne pracovať, začali sa búracie práce. Na jeseň 2014 prišla podpora z tzv. nórskych fondov, ktorá predstavovala zlomový moment. Členovia združenia zohnali všetky financie na premenu spustnutej žilinskej synagógy sami, z grantov MK SR, Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, programov Európskej únie, v nemalej miere aj od súkromných sponzorov a z verejných zbierok. Bez práce dobrovoľníkov, darovaného materiálu, nefinančnej podpory a pomoci množstva ľudí, ktorí na projekte pracovali bez nároku na honorár (projektanti, architekti), by sa však podľa slov samotného Adamova tento projekt nikdy nepodarilo zrealizovať.


ŠATY PRE MÚZU

Od roku 2010 Nadácia Tatra banky oceňuje aj prácu mladých módnych tvorcov, ktorí majú príležitosť vytvoriť šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú. Po Márii Štranekovej (2010), Marcelovi Holubcovi (2011), Martinovi Hrčovi (2012), Maji Božović (2013), Borisovi Hanečkovi (2014), Andrei Pojezdálovej (2015), Lenke Sršňovej (2016) a Michaele Ľuptákovej (2017) pripraví unikátne šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú návrhár Lukáš Krnáč.

 

Lukáš Krnáč je študentom Ateliéru dizajnu odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. V rámci štúdia získal niekoľko ocenení, ako napríklad Best In Design 2017 – Fashion Design/Grand Prize alebo Best Fashion Graduate 2017, organizovanej Slovak Fashion Councilom. Pravidelne svoje kolekcie prezentuje na Mercedes-Benz Prague Fashion Weeku. Tento rok prezentoval kolekciu aj na ukrajinskom Fashion Weeku v rámci súťaže International Younf Designers Contest 2018, kde reprezentoval Slovenskú republiku.

Tvorí pre mladú generáciu ľudí, ktorí majú radi farby, iróniu a nemajú strach byť videní. V rámci každej svojej kolekcie reflektuje súčasné témy s ľahkosťou a vtipom. Inšpiruje ho prítomnosť a často sa snaží nachádzať inšpiráciu vo veciach, ktoré sám nemá rád, lebo je presvedčený, že „až keď vystupujeme zo svojej komfortnej zóny, posúvame sa ďalej“.

„Pri návrhu šiat pre Adelu som vychádzal z témy večera – technológia –, ktorá sa mi automaticky viaže s pojmami ako budúcnosť, čistota formy a odvaha. To je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol šaty poňať úplne iným štýlom ako predošlí dizajnéri. Výrazne ich skrátiť, použiť holografický, veľmi efektný a technicky pôsobiaci materiál, ktorý drží formu, tvar. Na šatách je umiestnený aj preexponovaný čiarový kód s dátumom Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2018, ktorý je jedným zo signifikantných prvkov mojej tvorby,“ uviedol Lukáš Krnáč.

Oficiálne výsledky 2017

Spoznajte mená laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie pre rok 2017. Pozrite si mená laureátov v hlavnej cene a špeciálnej cene Mladý tvorca v šiestich oceňovaných kategóriách.

Laureátmi Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2017 v kategórii hlavná cena sa stali:

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Iveta Grófová
°Divadlo: 
Marián Pecko
°Dizajn: 
Pavol Bálik
°Hudba:
 Daniela Varínska
°Literatúra: 
Mária Ferenčuhová
°Výtvarné umenie: 
Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová

Mladý tvorca (umelci do 35 rokov):

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Tereza Nvotová
°Divadlo: 
Marek Geišberg
°Dizajn: 
Vlasta Kubušová, Miroslav Kráľ
°Hudba:
skupina Fallgrapp
°Literatúra: 
Alena Sabuchová
°Výtvarné umenie: 
Juraj Gábor

Oficiálne výsledky Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2017 si môžete pozrieť tu.

Oficiálne výsledky 2016

Laureátmi Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2016 v kategórii hlavná cena sa stali:

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Peter Bebjak
°Divadlo: 
Milan Ondrík
°Dizajn: 
Miroslav Cipár
°Hudba:
 Edita Gruberová
°Literatúra: 
Ľubor Králik
°Výtvarné umenie: 
Milota Havránková

Mladý tvorca (umelci do 35 rokov):

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Michal Baláž
°Divadlo: 
Lukáš Brutovský
°Dizajn: 
Lenka Sršňová
°Hudba:
 Mucha Quartet
°Literatúra: 
Soňa Uriková
°Výtvarné umenie: 
Lucia Tallová

Oficiálne výsledky Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2016 si môžete pozrieť tu.