Cena Nadácie Tatra banky za umenie – minulé ročníky

Nahliadnite s nami do archívu ocenených laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie v minulých ročníkoch.

Oficiálne výsledky 2023

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2023

V štvrtok 1. februára 2024 boli počas slávnostného galavečera v  priestoroch Slovenskej národnej galérie vyhlásení laureáti 28. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v Hlavnej cene odniesli Denisa Buranová, Kamila Magálová, Juraj Straka, Jureš Líška, Katarína Kucbelová a Emília Rigová. Špeciálnu cenu získali Alexandra Kusá a Katarína Bajcurová a kolektív.

Ocenenie Mladý tvorca v tomto roku získali Michal Blaško, Alžbeta Vrzgula, Martina Kociánová, Berlin Manson, Alica Cárska, Alex Selméci a Tomáš Kocka Jusko.

Cenou, ako aj symbolom pocty, ktorú laureáti získali, je bronzová soška Múzy udelená v kategórii Hlavná cena a plaketa udelená držiteľom ocenenia Mladý tvorca. Obe ceny špeciálne pre túto príležitosť vytvoril slovenský sochár a výtvarník Daniel Brunovský. Ocenení zároveň získali aj finančnú odmenu.


AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

DENISA BURANOVÁ ZA KAMERU V ANIMOVANOM FILME TONKO, SLÁVKA A KÚZELNÉ SVETLO

Denisa Buranová absolvovala štúdium fotografie na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru a následne Ateliér kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave. Česko-slovensko maďarský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo je príbeh o tom, aké je to byť iný, o priateľstve a fantázii, o svetle a tme. Celovečerný debut Filipa Pošivača zaujal svojím pôsobivým príbehom, dych vyrážajúcimi vizuálmi a nenahraditeľnou kvalitou tradičnej stop-motion animácie. Výnimočnosť snímky umocňuje aj unikátne stvárnenie postavy Tonka, ktorá je historicky prvou svietiacou animovanou bábkou na svete. Dynamická kamera Denisy Buranovej, ktorá má inšpiráciu v hranej tvorbe, výrazne prispieva k originalite výtvarnej koncepcie. Film získal Cenu poroty v kategórii Contrechamp na najväčšom svetovom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy.


DIVADLO

KAMILA MAGÁLOVÁ ZA HERECKÝ VÝKON POSTAVY KANÁTOVEJ V INSCENÁCII DETI, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Kamila Magálová je od roku 1982 členkou Činohry Slovenského národného divadla. Má za sebou desiatky filmových a divadelných rolí a získala viacero ocenení. Inscenácia Deti režiséra Michala Vajdičku, inšpirovaná poviedkami Boženy Slančíkovej Timravy, v úprave Daniela Majlinga, je o tých najintímnejších vzťahoch v rodine. Sledujeme jednu veľkú rozvetvenú rodinu pri rôznych stretnutiach. Kamila Magálová v postave Kanátovej bravúrne stvárňuje zatrpknutú ženu, ktorú kedysi opustil muž a svojho postihnutého syna musí vychovávať sama. Na prvý pohľad je Kanátová nesympatická, panovačná a neústupčivá, herečka ju však plasticky obohacuje o rôzne vrstvy. Cítiť v nej nielen množstvo zranení a smútku, ale kdesi hlboko aj skutočnú lásku. Dôsledné budovanie charakteru vytvára najvýraznejšiu postavu, ktorú Kamila Magálová za posledné obdobie vytvorila.


DIZAJN

JURAJ STRAKA ZA TEXTILNÝ DIZAJN KOLEKCIE DEZÉNOV PRE MÓDNU ZNAČKU ESSENTIEL ANTWERP

Juraj Straka pôsobil na poste hlavného dizajnéra tlačených látok Bucol Holding Textile Hermès a ako hlavný návrhár látok a výšiviek pre Haute couture módny dom Schiaparelli a pre belgického dizajnéra Dries Van Notena. V roku 2020 si založil vlastnú firmu – Textile Studio JS, ktorá navrhuje dezény pre módne značky na celom svete. Pri potlačiach pre belgickú módnu značku Essentiel Antwerp ho inšpirovala DNA samotnej značky, pre ktorú je príznačné používanie výrazných farieb a odvážnych dezénov. Kolekcia potlačí je primárne zameraná na florálne motívy, ktoré patria v textilnom dizajne k najpoužívanejším vzorom, ale aj na moderné poňatie zvieracích motívov. Výsledkom je eklektický mix dezénov a farieb, ktorý v spojení s jednoduchými siluetami odevov vytvára komerčne úspešný look značky.


HUDBA

JUREŠ LÍŠKA ZA AUTORSTVO HUDBY K MINIATÚRE BEZSLOVE V RÁMCI PROJEKTU FASHION BALLET ´23, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Jureš Líška je hudobný producent, skladateľ, sounddizajnér a multiinštrumentalista. Miniatúra BezsLovE, uvedená v rámci projektu Fashion Ballet ´23,  je autorským manifestom o význame slobody, potrebe tolerancie a rešpektu k individualite každého človeka. Choreografiu Martina Wintera a kostýmy módneho dizajnéra Marcela Holubca W. obohatil Jureš Líška svojou autorskou hudbou. Význam absolútnej slobody uchopil metaforicky. Inšpiroval sa príbehom zachytávajúcim život dvoch vtákov (mladých ľudí), ktorí sa napriek všetkým ťažkostiam a neporozumeniu snažili žiť svoj život najlepšie, ako vedeli. V určitom momente im však ten život vzali. Príbeh však pokračuje, vykresľuje vzájomnú lásku, smútok nad tým, čo sa stalo, ale nakoniec aj prijatie a odpustenie vo forme prechodu do iného stavu, či priam obrazného “nanebovstúpenia“, ktorého interpretáciu necháva na diváka. Dielo nesie konkrétny morálny apel a je oslavou diverzity a jedinečnosti ľudstva.


LITERATÚRA

KATARÍNA KUCBELOVÁ ZA AUTORSTVO BÁSNICKEJ SKLADBY K BIELEJ, VYDAVATEĽSTVO SKALNÁ RUŽA

Slovenská poetka a prozaička Katarína Kucbelová vydala päť básnických kníh, román Modrosleposť a novelu Čepiec, ktorá bola nominovaná na stredoeurópsku ceny Angelus a získala niekoľko ocenení vrátane Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Autorka vo svojom piatom poetickom diele, v básnickej skladbe K bielej, premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity. Vo svojich myšlienkovo i obrazovo silných textoch, prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Zbierka reflektuje našu súčasnosť – rozhodovanie klérofašistických zákonodarcov o osude slovenskej spoločnosti, vojnu na Ukrajine, klimatickú katastrofu, vraždu dvoch nevinných mladých ľudí len preto, že sa narodili iní. Ťaživé témy dokázala autorka zaznamenať v mimoriadne silnom čitateľskom zážitku.


VÝTVARNÉ UMENIE

EMÍLIA RIGOVÁ ZA AUTORSTVO VÝSTAVY NANE ODA LAVUTARIS/ WHO WILL PLAY FOR ME?, MUMOK, VIEDEŇ

Emília Rigová študovala sochárstvo, ale výraznejšie sa presadila v multimediálnych rámcoch súčasného umenia. Rada sa pohybuje medzi médiami, zapája charakteristickú autorskú performanciu, ktorú dokumentuje a následne inscenuje v nových súvislostiach. Koncepcia výstavy  Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me? – završuje Emíliin desaťročný umelecký projekt, v ktorom rekontextualizuje rôzne historické spisy či artefakty súvisiace so životom a kultúrou Rómov. Hlavným inšpiratívnym zdrojom umelkyne boli staré notové záznamy už zaniknutých rómskych skladieb. Pre účely výstavy vybrala umelkyňa tri notové záznamy prostredníctvom ktorých tematizuje „pravdivosť“ dobových záznamov týkajúcich sa života a kultúry Rómov vo všeobecnosti. Notový záznam ako najstarší a najvýznamnejší spôsob uchovávania hudobnej informácie je tu podrobený kritike a istej nefunkčnosti či zložitosti interpretovať skladbu tradičnej rómskej piesne. Výstave dominuje magická trojka – sú v nej nainštalované tri klavíry, pre ktoré vybrala Emília Rigová tri rómske piesne.


ŠPECIÁLNA CENA

ALEXANDRA KUSÁ, KATARÍNA BAJCUROVÁ A KOLEKTÍV ZA KULTÚRNY POČIN REKONŠTRUKCIE, DOSTAVBY A MODERNIZÁCIE AREÁLU SLOVENSKEJ NÁRODNEJ GALÉRIE, BRATISLAVA

Alexandra Kusá je kunsthistorička venujúca sa umeniu 20. storočia a jeho presahom do iných disciplín. Od roku 2010 je riaditeľkou Slovenskej národnej galérie. Na tomto poste vystriedala Katarínu Bajcurovú, ktorá sa špecializuje na problematiku slovenského sochárstva a maliarstva 20. storočia a post riaditeľky SNG zastávala od roku 1999. Potreba rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie sa zrodila už pred 22 rokmi, keď musela Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov nechať zatvoriť ikonické Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka. Pre nevyhovujúce podmienky sa k nemu postupne pridalo aj uzavretie ďalších častí. Práve Katarína Bajcurová sa postavila za ďalšiu existenciu stavby a jej zachovanie, čím došlo k dôležitému obratu v angažovaní inštitúcie. Víťazný návrh architektonických súťaží na rekonštrukciu, dostavbu a modernizáciu areálu SNG od architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z ateliéru BKPŠ sa realizoval od roku 2016 do 26. októbra 2022, keď SNG pod vedením riaditeľky Alexandry Kusej úspešne prebrala zrekonštruované priestory. Galéria po prvýkrát (po)otvorila verejnosti svoje obnovené priestory v nedeľu 11. decembra 2022.
„Rekonštrukcia národnej galérie bola s nami tak dlho, že je pre mňa zvláštne a nečakane ťažké uchopiť jej koniec. Riskujúc veľké slová, naozaj si myslím, že toto je historická chvíľa, a to nielen pre galériu, ale aj pre našu krajinu. Je to najväčšia kultúrna stavba, ktorú sme začali a dokončili po revolúcii. Je to naša vizitka, o ktorú sa zaslúžila tvrdá práca mnohých vrátane ľudí z kultúrnej obce a rezortu, kolegov/kolegýň zo SNG, architektov a projektantov, dodávateľov, samotných stavbárov a mnohých ďalších,“ vyhlásila Alexandra Kusá.


LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2023 V KATEGÓRII MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

MICHAL BLAŠKO ZA RÉŽIU FILMU OBEŤ

Michal Blaško absolvoval Katedru réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Jeho študentské filmy mali premiéry v súťažných sekciách na najvýznamnejších filmových festivaloch po celom svete  a získali niekoľko desiatok medzinárodných oceneníFilm Obeť je príbehom Iriny – slobodnej matky z Ukrajiny, ktorá sa domáha spravodlivosti, no čelí diskriminácii, nacionalizmu a predsudkom. V záujme ochrany rodiny a hľadania pravdy musí nakoniec učiniť osudové rozhodnutie. Režisér Michal Blaško vo svojej debutovej celovečernej snímke nadviazal na tradíciu európskej sociálnokritickej kinematografie a prostredníctvom Irininho emočného portrétu sa snaží obnažiť podstatu stredoeurópskej spoločnosti, pre ktorú je situácia hlavnej hrdinky príležitosťou ukázať svoju nenávisť a legitimizovať ju.


DIVADLO

ALŽBETA VRZGULA ZA  AUTORSTVO TEXTU A RÉŽIU INSCENÁCIE TONI WOLFF ZISŤUJE, ŽE PREROBILA MILIÓNY, DIVADLO UHOL_92 – A4 PRIESTOR SÚČASNEJ KULTÚRY

Alžbeta Vrzgula je režisérka a dramatička. S ročníkovými kolegami Petrom Galdíkom a Jakubom Szatinským založila profesionálne nezávislé divadlo Uhol_92. V inscenácii Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny sa autorka zamerala na široké spektrum guru-influenceriek, ktoré na sociálnych sieťach ponúkajú rady z oblasti životného štýlu, zdravej výživy, liečiteľstva a spirituálneho života – samozrejme, za peniaze. Inscenácia je zároveň aj formálnym experimentom. Vzniká paralelne v dvoch rôznych hereckých naštudovaniach mužských rolí – v podaní Jakuba Jablonského (verzia Carl) alebo Petra Tilajčíka (verzia Emma). Každá z verzií prináša rovnaký dejový oblúk, ale s konkrétnym obsadením sa mení optika a s tým spojené gendrové a vzťahové nuansy.


DIZAJN

MARTINA KOCIÁNOVÁ ZA AUTORSTVO ŠPERKOV NA VÝSTAVE MUSHROOM WORLD, FESTIVAL LONDON CRAFT WEEK, GILL WING JEWELLERY

Martina Kociánová sa stala prvou slovenskou členkou umeleckej rezidencie Sarabande Foundation v Londýne, ktorú založil Alexander McQueen, a ktorá pôsobí ako inkubátor pre vybraných umelcov a remeselníkov. Šperkárka je známa tvorbou ručne vyrobených fantastických a hravých kúskov inšpirovaných svetom mágie a húb. Iniciátormi výstavy Mushroom World boli kurátori festivalu London Craft Week. Umelkyňa pri tejto príležitosti  vytvorila šperky rôzneho zamerania: komerčnejšie z tradičných materiálov inšpirované hubami, ale aj umelecké šperky s použitím hubového mycélia. Inštalačné prvky a balenie na šperky z hríbového materiálu vytvorila v spolupráci so slovenským o.z. Drž Hubu, ktoré sa venuje podpore a propagácií mykológie ako vedného oboru.


HUDBA

BERLIN MANSON ZA AUTORSTVO A INTERPRETÁCIU  EP ŽIVOT KONČÍ KEĎ MÁŠ TRINÁSŤ, KOROBUSHKA RECORDS

Berlin Mason sú na slovenskej hudobnej scéne fenomén, ktorý v roku 2022 zaznamenal výrazný vzostup. Experimentálne punkové duo Patrik Nagy a Adam Dragun začalo fungovať vo formácii Berlin Manson počas pandémie ochorenia COVID-19. Zo štúdiového projektu sa nakoniec stala regulárna koncertná kapela, ktorú nedávno doplnil hráč na bicie Tomáš Tabiš. Debutové EP Život končí keď máš trinásť prepája striktnú DIY estetiku a (synth)punkovú náladu so súčasným trapovým trendom. Ich texty hovoria o kapitalizme, láske a stratenej budúcnosti. Odkazujú v nich na britského spisovateľa a kultúrneho teoretika Marka Fishera, ktorý sa preslávil tézou, že je dnes ľahšie si predstaviť koniec sveta než koniec kapitalizmu.


LITERATÚRA

ALICA CÁRSKA ZA DEBUTOVÝ ROMÁN NA KOLENÁCH, VYDAVATEĽSTVO BRAK

Autorka vydala knihu pod pseudonymom. Zachovanie anonymity je pre ňu viac než dôležité, pretože sa vo svojom románe tematizuje domáce násilie a čerpá z osobných skúseností. Vo svojej intímnej spovedi sa autorka pred čitateľom odhaľuje do takej miery, v akej ju nepozná ani vlastná rodina. Hlavná hrdinka Alica patrí k ženám, na ktorých fyzické ani psychické násilie nevidno na prvý a nezriedka ani na druhý čí stý pohľad: sú to ženy, ktoré nikdy neodídu. Ženy, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa násilie ospravedlňuje a redukuje na bežnú súčasť života. Postava Alice však nemá byť obeťou. Obeťou je pre autorku niekto, kto sa s touto úlohou zmieril. Alica sa nezmieruje. Snaží sa uniknúť, vyviaznuť z vlastného obmedzujúceho vnútra a predstáv.


VÝTVARNÉ UMENIE

ALEX SELMECI A TOMÁŠ KOCKA JUSKO ZA DIELO KUKAŇ V RÁMCI PROJEKTU UMENIE NA MIESTE X, SENNÉ

Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko vytvárajú komplexné intermediálne inštalácie a prostredia, ktoré balansujú na pomedzí voľného umenia, dizajnu a architektúry. Vďaka projektu Umenie na mieste X sa na mape Košického kraja oficiálne objavilo 5 unikátnych landartových diel.  Dielo Kukaň V rámci tohto projektu a otvorenej súťaže na dielo do verejného priestoru vzniklo aj dielo Kukaň. Je inšpirované vzťahom vtákov, v okolí Senianskych rybníkov, ochranárov a jeho vplyvom na okolitú krajinu. Dvojica objektov vyrastá zo zeme pri vstupe do prírodnej rezervácie a vzhľadom pripomína vysoké kvetiny Oba objekty majú dve hlavné časti: kovovú „stonku“ a prútený „kvet“, zložený z podlhovastých košíkov, ktoré uplietol košikár Ladislav Ráczemberger. O objektoch autorskú dvojicu baví premýšľať reverzným spôsobom ako o vyhliadkových vežiach pre vtáky.

Oficiálne výsledky 2022

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2022 

V štvrtok 26. januára 2023 boli vyhlásení laureáti 27. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v Hlavnej cene odniesli Joanna Kozuch, Valeria Schulczová, Zuzana Fialová, Gabriela Dzuríková, Ivana Kuxová, Jakub Rybárik, Branislav Bystriansky a Darina Abrahámová, Marcel Holubec W., Stanislav Palúch, Mila Haugová a András Cséfalvay. Špeciálnu cenu získala Gabriela Garlatyová.

Ocenenie Mladý tvorca v tomto roku získali Vera Lacková, Mária Schumerová, Annamária Janeková a Romana Ondrejkovičová, Terézia Denková, Gleb, Nicol Hochholczerová, Denis Kozerawski a Peter Kašpar.

Slávnostné odovzdávanie Cien Nadácie Tatra banky za umenie 2022 sa uskutočnilo v zrekonštruovaných priestoroch Slovenskej národnej galérie.

Cenou, ako aj symbolom pocty, ktorú laureáti získali, je bronzová soška Múzy udelená v kategórii Hlavná cena a plaketa udelená držiteľom ocenenia Mladý tvorca. Obe ceny špeciálne pre túto príležitosť vytvoril slovenský sochár a výtvarník Daniel Brunovský. Ocenení zároveň získali aj finančnú odmenu.


AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

JOANNA KOZUCH ZA RÉŽIU ANIMOVANÉHO FILMU BOLO RAZ JEDNO MORE…

Joanna Kozuch je režisérka, výtvarníčka a animátorka. Aktuálne pedagogicky pôsobí na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde absolvovala doktorandské štúdium. Film Bolo raz jedno more… rozpráva príbeh umierajúceho Aralského mora. Zároveň zachytáva tragédiu jednotlivcov žijúcich v Muynaku. Vplyvom politických rozhodnutí, ktoré obyvatelia mestečka nemohli ovplyvniť, stratili poklad, ktorý bol pre nich všetkým. Režisérka približuje príbehy posledných obyvateľov mestečka, ktorí si spomínajú na ligotavú pýchu rybárskej veľmoci a snívajú o návrate k veľkej vode. Súčasnosť tvorí cintorín lodí, ktoré už nikdy nevyplávajú z prístavu.


DIVADLO

VALERIA SCHULCZOVÁ, ZUZANA FIALOVÁ, GABRIELA DZURÍKOVÁ, IVANA KUXOVÁ, JAKUB RYBÁRIK, BRANISLAV BYSTRIANSKY A DARINA ABRAHÁMOVÁ ZA SPOLUAUTORSTVO INSCENÁCIE 24, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Príbeh, ktorý je už aj náš. Inscenácia 24 je napísaná podľa reálnych skutočností. S vojnou na Ukrajine sme objavili nepoznaný strach. Inscenácia je o nás, o hodnotách, ktoré chceme brániť, o nádeji, ktorú sa snažíme nájsť. O solidarite a ľudskosti. V inscenácii zažijete spoveď hercov, stand-up aj priame oslovenie divákov od hercov, ktorí si časť textov napísali sami. Osudy ukrajinských utečencov, postoje ruskej strany, ale najmä náš vzťah k tomu, čo sa deje, robia túto inscenáciu výnimočne aktuálnou. Potrebujeme sa posilniť, aby sme vedeli, že v šialenstve dejín nie sme sami. V divadle to dokážeme aspoň na chvíľu.


DIZAJN

MARCEL HOLUBEC W. ZA ODEVNÚ KOLEKCIU CONCRÉTE

Marcel Holubec W. čerpá inšpiráciu zo životných okolností, ktoré aktuálne prežíva. V roku 2022 cez prach prekročil nový prah a našiel v ňom nový domov, ateliér a showroom. So silným estetickým zmyslom a hravou kultivovanosťou sa dizajnér sústredil na architektonické tvary, presahujúc jednotlivé kategórie na bežné a koncepčné nosenie. Modely sú farebne neutrálne, v odtieňoch sivej, čiernej s modrým akcentom a materiálovo pre autora typické: hodvábny satén, šifón a hodvábna organza, vlna, bavlna, koža, neoprén. Dizajnér v kolekcii využíva aj techniku plisé, ktorá je pre jeho tvorbu signifikantná. Na kolekcii CONCRÈTE Marcel Holubec W. spolupracoval s Mikinou Dimunovou.


HUDBA

STANISLAV PALÚCH ZA HUDBU K PREDSTAVENIU PAŠIE, SĽUK

Stanislav Palúch študoval hru na husliach na Konzervatóriu v Žiline a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na slovenskej hudobnej scéne sa vyníma ako univerzálny hráč orientujúci sa vo swingu, fusion, world music aj v ľudovej hudbe. Pašie – príbeh o človeku a zemi sú scénickou freskou o dvoch archaických podobách zápasu života a smrti. Prvou je tradičná ľudová kultúra s obrazmi kalendárnych obyčajov spätých s cyklom striedania zimy a príchodu novej, životodarnej jari. Druhú podobu reprezentuje biblický novozákonný príbeh o zrade, prenasledovaní, zajatí, umučení a ukrižovaní Ježiša Krista. Cieľom predstavenia je interpretovať príbeh o človeku a zemi, živú tradíciu a biblické motívy súčasnými umeleckými prostriedkami, jazykom divadla, tanca a hudby.


LITERATÚRA

MILA HAUGOVÁ ZA ZBIERKU Z RASTLINSTVA, VYDAVATEĽSTVO SKALNÁ RUŽA

Mila Haugová píše poéziu, autobiografickú prózu, eseje. Jej básne boli preložené a knižne vydané v šiestich jazykoch. Okrem viacerých domácich ocenení získala v roku 2020 prestížnu medzinárodnú literárnu cenu Vilenica v Slovinsku. Vo svojej nateraz poslednej básnickej zbierke Z rastlinstva autorka pokračuje v humanistickej línii svojej doterajšej tvorby. Jej hlavnou inšpiráciou sú vzťahy lásky medzi mužom a ženou, medzi matkou a dcérou a teraz už aj vnučkami, s hlbokým záujmom o život spojený s prírodou a to, ako by sa dalo žiť v súzvuku ľudí, zvierat a rastlín. Haugovú zaujíma plynutie času a jeho vplyv na ľudský vývoj. Často sa v jej dielach vyskytujú spomienky na predošlé generácie. Verí v život, v ktorom je svedomie riadené srdcom a čistotou myšlienok. Zbierka je členená do troch oddielov a niekoľkých menších cyklov, ktoré funkčne organizujú Haugovej eruptívne písanie.


VÝTVARNÉ UMENIE

ANDRÁS CSÉFALVAY ZA VÝSTAVU DARWINIANA: KONCEPT SÚŤAŽE V PRÍRODE A JEHO PÔVOD V JAZYKU KAPITALIZMU, VÝCHODOSLOVENSKÁ GALÉRIA, KOŠICE

András Cséfalvay študoval výtvarné umenie na Newcastle University a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde od roku 2014 pôsobí ako pedagóg. Vystavoval v mnohých európskych mestách i New Yorku. Cséfalvay je vizuálnym umelcom, vytvára príbehy, inštalácie, videá s použitím digitálnych technológií. Je spoluzakladateľom platformy digitálnych umení na Vysokej škole výtvarných umení. Pochopenie moci a dominancie, dôležitosti úrovní biodiverzity a zrodu konkurencie, to všetko je spojené s históriou evolúcie. Súťažiť je prirodzené. Robia to všetky zvieratá. Alebo tak si hovoríme a vyvodzujeme závery pre naše sociálne správanie, ktoré odzrkadľuje vonkajší prírodný svet. Konkurencia je prirodzená, pokiaľ je náš model prírody postavený na myšlienkach súťažiacich jednotiek.


ŠPECIÁLNA CENA

GABRIELA GARLATYOVÁ ZA MONOGRAFIU MARIA BARTUSZOVÁ, ARCHÍV MARIE BARTUSZOVEJ, KOŠICE A MESTSKÁ GALÉRIA, RIMAVSKÁ SOBOTA

Gabriela Garlatyová sa ako odborná konzultantka a kurátorka zbierky Marie Bartuszovej podieľala na príprave a realizácii jej autorskej výstavy v Tate Modern v Londýne a je zároveň spolueditorkou katalógu k výstave. Rovnako je editorkou monografie Marie Bartuszovej a jej anglickej verzie Catalogue Raisonné, ktorých hlavným vydavateľom a iniciátorom je rodina umelkyne a OZ Archív Marie Bartuszovej v Košiciach v zastúpení Anny Bartuszovej. Prvá monografia sochárky Marie Bartuszovej predstavuje dielo významnej umelkyne, ktoré je objavené a zhodnotené v medzinárodnom kontexte. Monografia v štyroch chronologicky členených kapitolách prináša komplexný prehľad jej sochárskej tvorby, autorských techník a metód, tém a myšlienok, ktoré boli dlhý čas neznáme. Zvláštnosťou prístupu Marie Bartuszovej je koncentrácia na intímne prežívanie umenia, ktoré vníma kreativitu prírody a je napojené na princípy fungovania univerza. Jej morfologické myslenie hľadalo tvarovú dokonalosť a haptickú príťažlivosť, ktorá nabáda človeka na dotyk – na vnútorné priblíženie a intímne prežívanie vychádzajúce z telesného a duševného zážitku. Vyžaruje z neho fascinácia životom, ale aj pokora k nemu, obe sú hnacou silou jej tvorenia.


LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2022 V KATEGÓRII MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

VERA LACKOVÁ ZA RÉŽIU DOKUMENTÁRNEHO FILMU AKO SOM SA STALA PARTIZÁNKOU

Vera Lacková je filmárka, ktorá svojou tvorbou bojuje najmä proti stereotypnému vnímaniu a diskriminácii menšín. Medzi príbehy, ktoré sa vytrácajú z pamäti, patria aj osudy rómskych partizánov počas druhej svetovej vojny. Režisérka prostredníctvom filmu rozpráva príbehy o činoch svojho pradeda Jána Lacka a ďalších troch rómskych partizánoch. Jej motiváciou je vyvrátiť stereotyp o Rómoch ako o obetiach vojny a poukázať na Rómov, ktorých skutky prekračujú rámec histórie menšinového etnika a zaslúžene tvoria súčasť európskych dejín. Film Ako som sa stala partizánkou získal na festivale goEast vo Wiesbadene jednu z hlavných cien – Cultural Diversity Award.


DIVADLO

MÁRIA SCHUMEROVÁ, ANNAMÁRIA JANEKOVÁ, ROMANA ONDREJKOVIČOVÁ ZA SPOLUAUTORSTVO HRY A INTERPRETÁCIU POSTÁV V INSCENÁCII GENERÁCIA Z: KRÁSA NEVÍDANÁ (PROJEKT TOLERANCIE), DIVADLO P. O. HVIEZDOSLAVA

Krása nevídaná. Krása ako zvieracia kazajka. Mýtus krásy je sociálny konštrukt, ktorý už od malička vtláča dievčatám predstavu, aké by mali byť. Byť dobrou dcérou, dobrou manželkou, dobrou matkou, milenkou, občiankou, kresťankou. Už mladé ženy nedokážu v spoločnosti, ktorá od nich ustavične niečo požaduje, tlak na výkon, perfekcionizmus, ambície, monetizáciu a zároveň je patriarchálna, byť nastavené tak, aby vyhovovali. Ako sa proti tomu obrniť? Ako to zvládnuť a nestratiť sebavedomie a vlastnú hodnotu? Projekt vznikol v spolupráci s Vysokou školou výtvarných umení v Bratislave.


DIZAJN

TERÉZIA DENKOVÁ ZA KONCEPT, DRAMATURGIU, VIZUÁLNU KOMUNIKÁCIU ALTERNATÍVNEJ GALÉRIE TYPOGARÁŽ

Terézia Denková študovala vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, grafický dizajn na Univerzite úžitkového umenia vo Viedni a dizajn médií na Paneurópskej vysokej škole v Bratislave. Typogaráž je alternatívne miesto pre súčasnú typografiu, tvorbu písma a grafický dizajn publikácií a tlačovín. Kombinuje a kumuluje galerijný priestor, laboratórium s dielňami a prednáškovo-eventovou scénou. Objekt/priestor garáže je zvolený z viacerých dôvodov. V prvom rade je zámerom „recyklácia“ mestských priestorov, ich revitalizácia, ozvláštnenie, sfunkčnenie. Druhým dôvodom je „kutilská“ práca, ktorá svoje útočisko nachádza práve v garážach, v mnohom podobná práci typografov, písmarov, dizajnérov a tvorcov kníh.


HUDBA

GLEB ZA ALBUM BIG BOY FM, VYDAVATEĽSTVO UNIVERSAL MUSIC

Gleb patrí medzi popredných slovenských interpretov v štýle hiphop. Charakteristickými štýlmi pre jeho tvorbu sú grime, drum’n’bass alebo glitch hop. Vo svojej tvorbe sa inšpiruje predovšetkým kultúrou Veľkej Británie a sám seba nezaraďuje medzi klasických slovenských raperov. V albume BIG BOY FM ukazuje Gleb pokračujúci odstup od svojho pôvodného štýlu drum’n’bassu, keď takmer každá jeho pieseň pripomína skôr klasický rap 90. rokov s viacerými modernými prvkami. Album dokázal na hudobnej platforme v priebehu prvých dvoch dní od vydania dosiahnuť milión streamov.


LITERATÚRA

NICOL HOCHHOLCZEROVÁ ZA NOVELU TÁTO IZBA SA NEDÁ ZJESŤ, VYDAVATEĽSTVO KK BAGALA

Nicol Hochholczerová študuje na Katedre grafiky Akadémie umení v Banskej Bystrici. Novela Táto izba sa nedá zjesť je jej knižným debutom a bola zaradená medzi desať najlepších kníh v cene Anasoft litera 2022. Aktuálne sa pripravujú preklady novely do ďalších štyroch jazykov. „Sú debuty tápajúce, rozpačité, kvalitatívne nevyvážené, ale tento medzi ne nepatrí. Hochholczerová sa do ničoho neštylizuje, nie je poplatná väčšinovému vkusu, píše ako ONA a nebojí sa zabŕdať do tém, o ktorých sa otvorene nehovorí. Táto kniha sa dá zhltnúť, ale jej obsah v nás ešte dlho, veľmi dlho zostane nestrávený a bude kvasiť. A to je dobre.“  (Ivana Gibová)


VÝTVARNÉ UMENIE

DENIS KOZERAWSKI A PETER KAŠPAR ZA DOKUMENT/ VIDEOINŠTALÁCIU KAMBIUM 1492, BIENNALE VE VĚCI UMĚNÍ, PRAHA

Kambium 1492. „Stromy nie sú ticho. Rozprávajú nám, čo sa stalo. Za tie roky sa do nich vryla pamäť prírody.“ Raper Čavalenky rozpráva príbeh dubového lesa. Príbeh stromov, ktorých korene siahajú do doby pred antropocénom a ktorých drevo pomohlo ľudstvu k najzásadnejším historickým momentom. Stromov, ktorých hodnotu napriek všetkému vnímame iba optikou trhu, pretože cenu pre nás majú len vtedy, keď sú vyrúbané, narezané a predané…


Oficiálne výsledky 2021

V piatok 26. novembra 2021 boli vyhlásení laureáti 26. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v Hlavnej cene odniesli Juraj Johanides, Sláva Daubnerová, Zuzana Gombošová, Andrej Šeban, Ivana Gibová a Juraj Gábor.

Špeciálnu cenu pre mladých tvorcov do 30 rokov získali Adam Gajdoš a Kristína Tomanová, Slávka Zámečníková, Andrej Čanecký a Andrej Barčák, Richard Autner, Dominika Moravčíková a Kvet Nguyen (Hoa Nguyen Thi).

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2021 V KATEGÓRII HLAVNÁ CENA

AUDIOVIZUÁLNE UMENIE

JURAJ JOHANIDES ZA RÉŽIU CYKLU CHVÍĽKA POÉZIE, RTVS

Juraj Johanides študoval filmovú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. „Báseň sa dá prečítať aj za minútu, ale ako dlho trvá, kým ju človek naozaj pochopí?“ pýta sa režisér Juraj Johanides, ktorý natočil pre RTVS reláciu Chvíľka poézie. Odpoveď znie: dlho, niekedy možno aj celý život. Chvíľka poézie vizuálne stvárňuje poézie slovenských, ale aj svetových autorov. Relácia sa na obrazovky RTVS vrátila po pätnástich rokoch. S pôvodným formátom však nemá až tak veľa spoločného, okrem básní domácich a svetových autorov totiž reflektuje aj aktuálne dianie.


DIVADLO

SLÁVA DAUBNEROVÁ ZA RÉŽIU, SCENÁR A HERECKÝ VÝKON V INSCENÁCII MASTERPIECE, SĽUK BRATISLAVA

Režisérka, autorka, performerka a herečka Sláva Daubnerová  zaujíma v sieti súčasných slovenských režisérok a režisérov osobité miesto vďaka špecifickej divadelnej poetike, jasne vyhranenej výpovedi, scénickej podobe i permanentnému experimentu. Masterpiece je sólová pohybovo-vizuálna inscenácia inšpirovaná vnútorným nepokojom, ktorý vedie človeka k objavovaniu. Izolácia, tvorivý proces, pochybnosti, neustále hodnotenie práce, spracovanie (ne)úspechu – kolobeh, v ktorom sa umelci pohybujú pri tvorbe nového diela. Umelec musí prejsť veľmi dlhú cestu, aby nakoniec pochopil, že jedine vtedy, ak zostane sám sebou, má zmysel to, čo robí. Iná cesta už totiž aj tak neexistuje.


DIZAJN

ZUZANA GOMBOŠOVÁ ZA VYTVORENIE BIOMATERIÁLU MALAI, KTORÝ BOL PREZENTOVANÝ NA LAKMÉ FASHION WEEK MUMBAI INDIA 2020

Zuzana Gombošová spoluzaložila v juhozápadnom indickom štáte Kérala startup a dizajnové štúdio Malai, venujúce sa výskumu a vývoju ekologických materiálov na báze bakteriálnej celulózy. Dielo Zuzany Gombošovej bolo prezentované v októbri 2020 na Lakmé Fashion Week Mumbai v Indii v rámci kolekcie doplnkov navrhnutých a vyrobených z biomateriálu Malai, ktorý vytvorila. Kolekcia má názov Malabaricus a je inšpirovaná flórou Malabarského pobrežia. Vyzdvihuje skutočnosť, že za posledných päťdesiat rokov biodiverzita tejto vegetačnej oblasti výrazne klesla, a to najmä z dôvodu ľudskej aktivity.


HUDBA

ANDREJ ŠEBAN ZA AUTORSTVO A INTREPRETÁCIU CD ROCK AND ROLL Z RAČI, VYDAVATEĽSTVO SLNKO RECORDS

Andrej Šeban ako štúdiový hráč nahral viac ako stovku albumov, na desiatkach ďalších je podpísaný ako spoluautor a aranžér, pričom mnohé z nich patria do zlatého fondu slovenskej hudby. Rock and Roll z Rači je výsledkom kontinuálneho a dlhodobého nahrávania, v ktorom sa gitarista a skladateľ rozhodol zmeniť zaužívané postupy. Do štúdia nechodil s jasným cieľom, nechal sa vždy inšpirovať chvíľou a tým, čo cítil, čo ho v danom momente bavilo. A to zaznamenal. Podarilo sa mu nazbierať dlhé hodiny nevšedných inštrumentálnych aj spievaných nápadov. Ich prvým zhmotnením je album Rock and Roll z Rači.


LITERATÚRA

IVANA GIBOVÁ ZA AUTORSTVO POVIEDKOVÉHO KOMIKSU EKLEKTIK BASTARD, VYDAVATEĽSTVO VLNA

Ivana Gibová vyštudovala odbor slovenský jazyk a literatúra na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity. Je laureátkou viacerých literárnych súťaží. Eklektik Bastard s humorom rozpráva o frustráciách, sebarealizácii, nadváhe, starnutí, práci v korporáciách a single živote po tridsiatke. Sarkasticky ladené príbehy písané formou poviedkového komiksu vychádzajú zo života súčasných tridsiatnikov žijúcich v Bratislave. Oslobodzujúca kniha, v ktorej zdanlivo neplatia žiadne pravidlá. Miešajú sa v nej žánre, témy, vedomá povrchnosť s intuitívnou hĺbkou. Jediným pravidlom je tu štýl – literárny i životný.


VÝTVARNÉ UMENIE

JURAJ GÁBOR ZA MULTIKONTEXTUÁLNY PROJEKT DOPĹŇANIE SFÉRY/ COMPLETING THE SPHERE, ŽILINSKÁ NOVÁ SYNAGÓGA

Juraj Gábor je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ateliéru prof. Antona Čierneho. Dielo Completing the Sphere, ktoré vzniklo v Novej synagóge v Žiline, je víziou monumentálnej architektonickej premeny priestoru. Drevená konštrukcia na pomedzí architektúry a sochárstva upriamuje pozornosť na neviditeľnú guľu, ktorá bola architektom Petrom Behrensom vkreslená do kubusu stavby synagógy z roku 1931. Juraj Gábor venoval Sphére štyri roky príprav, ktoré sa týkali priestorového a technického riešenia monumentálneho architektonického vstupu Novej synagógy ako aj ďalšieho programu v ňom. Architektúra Sphéry sa stala na rok 2021 a časť roku 2022, scénou pre výstavy, zvukové projekty, divadelné, pohybové a tanečné predstavenia, ale aj edukačný a komunitný program.


LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2021 V KATEGÓRII MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

OZ ARCHTUNG/ADAM GAJDOŠ a KRISTÍNA TOMANOVÁ ZA NÁMET DOKUMENTÁRNEHO SERIÁLU IKONY

Adam Gajdoš v roku 2013 spoluzakladal združenie Archtung, v rámci ktorého inicioval projekt Ikony, ako aj ďalšie aktivity. V roku 2014 sa k občianskemu združeniu Archtung pridala Kristína Tomanová. Dokumentárny seriál Ikony sa venuje generácii architektov, ktorá v druhej polovici 20. storočia formovala tvár slovenských miest aj obraz architekta ako nekompromisnej osobnosti. Seriál natočili najtalentovanejší autori a autorky mladej generácie. Je teda spojením najstaršej generácie architektov s najmladšou generáciou filmárov. Projekt prináša kombináciu dokumentárneho seriálu doplnenú o webovú stránku www.ikony.tv, ktorá podrobnejšie opisuje príbeh vzniku modernistickej architektúry na Slovensku.


DIVADLO

SLÁVKA ZÁMEČNÍKOVÁ ZA TITULNÚ POSTAVU V OPERE KORUNOVÁCIA POPPEY, VIEDENSKÁ ŠTÁTNA OPERA

Slávka Zámečníková zaznamenala raketový štart na svetových operných i koncertných pódiách a patrí medzi naše najväčšie operné nádeje. Od sezóny 2020/2021 je sólistkou Viedenskej štátnej opery. Viedenská inscenácia opery Korunovácia Poppey (L´incoronazione di Poppea) v réžii Jana Lauwersa a v hudobnom naštudovaní Pabla Herasa-Casada s orchestrom Concentus Musicus Wien priniesla pohľad, ktorý by mohol byť inšpiratívny aj v súčasnosti. Slovenská sopranistka naštudovala titulnú postavu po prvýkrát. Farebné čaro sopránu, jeho jas, objem i mäkkosť, ako aj technická pripravenosť sú známe. Prekvapením bola skutočnosť, s akou štýlovou presnosťou sa vyrovnala s barokom.


DIZAJN

ANDREJ & ANDREJ/ANDREJ ČANECKÝ & ANDREJ BARČÁK ZA VIZUÁLNU IDENTITU VYSOKEJ ŠKOLY VÝTVARNÝCH UMENÍ V BRATISLAVE

Andrej Čanecký a Andrej Barčák študovali propagačnú grafiku na Škole umeleckého priemyslu Josefa Vydru a vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení. Vizuálne identity sa historický vyvíjajú. Vizuálna identita Vysokej školy výtvarných umení výraznou evolúciou či revolúciou neprešla. Mladí dizajnéri metódou špekulatívneho dizajnu vytvorili novú identitu, ako aj celú jej alternatívnu historickú evolúciu, ktorá vychádza z erbu grófa Pálffyho, mecenáša umenia a pôvodného majiteľa budovy školy. Erb s motívom jeleňa mení svoje podoby naprieč históriou, odzrkadľujúc nielen politické zmeny, ale aj umelecké štýly. Na mieru vytvorené písmo sa odvíja od logotypu, ktoré určuje stavbu písma a dotvára celkovú vizuálnu identitu školy.


HUDBA

RICHARD AUTNER ZA AUTORSTVO A INTERPRETÁCIU ALBUMU ODPOVEDE, VYDAVATEĽSTVO SLNKO RECORDS

Richard Autner patrí k najmladšej generácii hercov Činohry Slovenského národného divadla. Študoval herectvo na Konzervatóriu a na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Na svojom debutovom albume sa Richard Autner prezentuje ako skladateľ, textár a spevák a inštrumentálne aj textársky vyzretým dielom naplno odkrýva svoj hudobný talent. Kladie otázky a snaží sa hľadať odpovede. Rovnomennú pieseň Odpovede niektorí poslucháči prirovnávajú k tvorbe legendárneho Deža Ursinyho.


LITERATÚRA

DOMINIKA MORAVČÍKOVÁ ZA KNIHU BÁSNÍ DETI HAMELNU, VYDAVATEĽSTVO SKALNÁ RUŽA

Dominika Moravčíková sa v roku 2019 stala laureátkou súťaží Poviedka a Básne SK/CZ. Básnický debut Deti Hamelnu mladej autorky je zložený z piatich básnických cyklov, ktoré cez jazyk a naratívy mýtov, legiend, povier a proroctiev uchopujú historické aj súčasné javy, akými sú migrácia či etnické konflikty. Jadrom zbierky je rovnomenný cyklus, ktorý vychádzajúc z legendy
o hamelnskom potkaniarovi prechádza do rozvitejšieho rozprávania s množinou lyrických subjektov a naráža na hranice básnickej formy. Deti Hamelnu predstavujú básnické rozprávanie o kolektívnej, až populačnej pominuteľnosti, vykorenení a návrate.


VÝTVARNÉ UMENIE

KVET NGUYEN (HOA NGUYEN THI) ZA AUTORSKÚ VÝSTAVU REFRAMING POSSIBILITIES, SODA GALLERY & ON-LINE

Kvet Nguyen ukončila štúdium fotografie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. „Keď som bola malá, chcela som napísať knihu o svete so spojenými kontinentmi a bez akýchkoľvek hraníc. V tom dnešnom nachádzam bolestivú minulosť s trhlinami v súčasnosti. Dokazujú to fotografie, ktoré sú pre mňa nielen dôkazom existujúcej histórie, ale aj prepojením na môj druhý domov, ktorý moji rodičia opustili. Médium fotografie je však častokrát nástrojom moci za cenu ponižovania iných a privilegovania mocných. Obraciam sa na minulé časy a nachádzam spoločné menovatele v prítomnosti – a to nielen v politických stratégiách, ale aj v narastajúcej traume, ktorá sa dotýka mojej slovensko-vietnamskej identity. Dnes už nedúfam v bezhraničnosť všetkých krajín, ale hľadám východiská z opakujúcej sa histórie“, hovorí o svojej autorskej výstave Kvet Nguyen.

 

Oficiálne výsledky 2020

V piatok 27. novembra 2020 boli vyhlásení laureáti 25. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v hlavnej cene odniesli Ivan Ostrochovský, Milla Dromovich a Klára Jakubová, Miloš Valent, Katarína Kucbelová, Lucia Tkáčová a Jan Filípek a Martina Figusch Rozinajová.

Špeciálnu cenu pre mladých tvorcov do 35 rokov získali Martin Smatana, Tomáš Procházka, Jakub Šedivý a Kristína Mihaľová, Juraj Čokyna, Andrej Dúbravský a Juraj Hariš.

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2020 V KATEGÓRII HLAVNÁ CENA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

IVAN OSTROCHOVSKÝ za réžiu filmu Služobníci

Ivan Ostrochovský absolvoval štúdium na Katedre audiovizuálnych štúdii a dokumentárnej tvorby na VŠVU. Prvý debutový celovečerný dokument Velvet Terrorist (2014) režíroval spolu s Pavlom Pekarčíkom a Peterom Kerekešom. Debutový film Ivana Ostrochovského Koza (2015) oslávil svetovú premiéru v Berlinale. Celovečerný hraný film Služobníci (2020) rozpráva príbeh z obdobia komunistickej totality, ktorá sa zmocňovala ľudských charakterov plazivou manipuláciou a pomocou prísľubu pohodlnejšieho života. Píše sa rok 1980. Michal a Juraj sú študenti kňažského seminára v totalitnom Československu. Vedenie fakulty sa zo strachu pred zatvorením školy snaží formovať seminaristov do podoby vyhovujúcej režimu. Každý z mladých bohoslovcov sa musí rozhodnúť, či podľahne pokušeniu a zvolí si ľahšiu cestu kolaborácie, alebo cestu svedomia a dostane sa tak pod drobnohľad cirkevného odboru Štátnej bezpečnosti.


DIVADLO

MILLA DROMOVICH a KLÁRA JAKUBOVÁ za réžiu divadelného projektu Kosmopol

Divadelný projekt Kosmopol vychádza z hlavnej myšlienky „renovácie identity”. Zameriava sa na dejiny meštianskej spoločnosti Banskej Štiavnice 20. storočia. Dramaturgicko – režijný koncept a scenár divadelného projektu vytvorili Klára Jakubová a Mila Dromovich. Etnologický a historický výskum viedla Verona Hajdučíková. Počas zberu materiálu, ktorý predstavuje hĺbkový etnologický a historický výskum, a realizácie projektu vznikol scenár vo forme polydrámy. Výsledkom je trojhodinová imerzná a multimediálna inscenácia odohrávajúca sa na 11. scénach v starom meštianskom dome v centre Banskej Štiavnice, pre ktoré vznikla aj unikátna scénografia. Divadelný projekt reflektuje konkrétne príbehy obyvateľov zozbieraných formou oral history. Divák sleduje život fiktívnej rodiny Szatmáryovcov, ich priateľov, susedov aj nepriateľov, ktorí zažívajú čriepky osudov reálnych obyvateľov mesta. Na začiatku dostane divák možnosť zoznámiť sa s postavami a priestorom v pozvoľnom tempe, aby postupne padal do špirály času. Dej divadelného projektu prebieha na pozadí významných udalostí československej a lokálnej histórie. Dotýka sa zabudnutých, alebo vytesnených tráum mesta, ktoré oživuje a otvorene pomenúva.


HUDBA

MILOŠ VALENT za CD album Solamente naturali: Musica Globus, Live Concert in Esterhháza

Komorný súbor Solamente naturali založil Miloš Valent, absolvent VŠMU v triede Bohdana Warchala, v roku 1995. Musica Globus patrí k najúspešnejším programom, ktoré súbor Solamente naturali hráva po celom svete. Je hudobným cestopisom po krajinách 18. storočia. Neviditeľné spojivo programu tvoria tanec a ľudová hudba. Tie vďaka svojej prirodzenej čistote a sile sociálnej spolupatričnosti, inšpirovali skladateľov k používaniu, alebo citovaniu týchto melódii. Následne ich vo svojich skladbách pozdvihli do umeleckej podoby. Takým skladateľom bol nesporne G.F.Telemann, ktorý v 18.storočí počas svojich dvoch poľských pobytov, zažil priame očarenie hrou ľudových muzikantov. Jeho skladby, ktoré sú poprepletané tancami z tanečných zbierok 18.storočia z územia Slovenska, Maďarska a Poľska tvoria kostru celého programu.


LITERATÚRA

KATARÍNA KUCBELOVÁ za knihu Čepiec

Slovenská poetka a prozaička Katarína Kucbelová, absolvovala Vysokú školu múzických umení a je spoluzakladateľkou literárnej ceny Anasoft litera. Prozaická kniha Čepiec je kombináciou dokumentárneho románu a literárnej reportáže, najbližšie má k označeniu reportážna novela. Autorka chodila dva roky do folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja. Popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije.


VÝTVARNÉ UMENIE

LUCIA TKÁČOVÁ za ideový návrh a koncepciu projektu Zlaté časy v Galérii Jozefa Kollára Banská Štiavnica

Celoročný výstavný program Zlaté časy vznikol v koncepcii Lucie Tkáčovej a bol realizovaný v spolupráci s Máriou Janušovou a Nicom Krebsom v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici. Zlaté časy predstavujú komplexný projekt, ktorého ambíciou bolo prebudiť potenciál Galérie Jozefa Kollára, driemajúci pod nánosmi času, trpiaci finančnou podvýživou, nedostatkom odbornej pozornosti a absenciou jasnej programovej vízie. Reštart galérie sa podarilo dosiahnuť silným medzinárodným programom, site-specific umeleckými a architektonickými intervenciami a priestorovými vylepšeniami budovy. Počas roka 2019 bolo v rámci projektu Zlaté časy zrealizovaných 11 výstav. Projekt Zlaté časy výrazne rezonoval v slovenských médiách a pritiahol pozornosť na problémy a stav regionálnych galérií na Slovensku.


DIZAJN
JAN FILÍPEK a MARTINA FIGUSCH ROZINAJOVÁ za autorstvo nového Školského písma (písmo Skolske)

Súčasné písané písmo, ktoré sa na slovenských školách používa bez výrazných zmien takmer sto rokov, pozná každý pedagóg, žiak aj rodič. V modernom prístupe k výučbe však naráža na svoje limity: je nevhodné pre ľavákov ako aj pre žiakov s poruchami učenia, čítania a písania. Písmo nebolo digitalizované, čo komplikovalo prácu pedagógom a vydavateľstvám pri príprave učebných pomôcok. Z týchto dôvodov sa Martina Figusch Rozinajová a Ján Filípek rozhodli spoločne zdigitalizovať a zmodernizovať školské písmo a prispôsobiť ho ľavákom a žiakom s poruchami učenia. Autori pri realizácii projektu študovali históriu, analyzovali písané školské písmo a kriticky sa pozreli na čitateľnosť jednotlivých znakov. Skúšky rôznych tvarov a konzultácie s pedagógmi pomohli vzniku písma Skolske. Písmo Skolske tak pôsobí moderne a zároveň prirodzene. Aj keď obsahuje veľa zmien, plynulo nadväzuje na našu tradíciu.


LAUREÁTI ŠPECIÁLNEJ CENY MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

MARTIN SMATANA za réžiu animovaného filmu Šarkan


DIVADLO

TOMÁŠ PROCHÁZKA za réžiu inscenácie Requiem pre priateľa v rámci inscenácie HEY! Slováci


HUDBA

JAKUB ŠEDIVÝ a KRISTÍNA MIHAĽOVÁ za singel I wish


LITERATÚRA

JURAJ ČOKYNA za knihu A okraje máš kde?


VÝTVARNÉ UMENIE

ANDREJ DÚBRAVSKÝ za výstavu Potential Wasted (Dittrich&Schechtreim Berlin)


DIZAJN

JURAJ HARIŠ a KOLEKTÍV za komunitný projekt Suť na Park – Suťomlat, Nová Cvernovka

 

Oficiálne výsledky 2019

V piatok 29. novembra 2019 boli v novej budove Slovenského národného divadla vyhlásení laureáti 24. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v hlavnej cene odniesli Janoska Ensemble, Pavel Choma s Martinom Kubinom a kolektív, Koloman Kertész Bagala, Juraj Šlauka, Alexander Bárta a Mira Keratová.

Porota rozhodla o udelení cien už v októbri 2019. Špeciálnu cenu pre mladých tvorcov do 35 rokov získali Barbora Berezňáková, Monika Potokárová (in memoriam), Rudo Danihel (Čavalenky), Katarína Vargová a kolektív, Andreás Cséfalvay a autori Čiernych dier – Michal Tornyai, Martin Lipták, Andrej Sarvaš, Miroslav Beňák, Daniela Olejníková.

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2019 V KATEGÓRII HLAVNÁ CENA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

JURO ŠLAUKA za réžiu filmu Punk je hned!

Juro Šlauka vyštudoval scánaristiku na VŠMU. Vo svojej doterajšej tvorbe spolupracoval s Mirom Remom a podieľal sa na scenároch k dokumentárnym filmom Cooltúra (2016), Vrbovský veter (2015), Comeback (2014). Celovečerný film Punk je hned! je jeho režisérskym debutom. Film, inšpirovaný detailne odpozorovaným životom pankáčov prebývajúcich na periférii, rozpráva príbeh tridsaťročného drogovo závislého Kwička, ktorý žije v rozpadajúcom sa podnájme so svojou družkou a dvojročným synom. Jeho idylický svet jedného dňa ostro narazí na hranu všeobecne platných pravidiel. Svojím impulzívnym správaním, ktoré neráta s dôsledkami, svoj život postupne mení na voľný pád. Autor v snímke preplieta žánre dokumentu a drámy, až ich prakticky nejde od seba rozoznať. Pridáva k tomu však aj čosi rýdzo svoje – surovú živelnosť a autenticitu, ktorá v domácej kinematografii stále nie je vôbec bežná. Výsledkom je skutočne punkový polodokument s hraným dramatickým motívom lúpeže a vraždy.


DIVADLO

ALEXANDER BÁRTA za herecký výkon postavy kurátora Fabricea v inscenácii Štvorec, Činohra SND

V múzeu moderného umenia pripravujú novú provokatívnu konceptuálnu výstavu. Jej hlavnou témou je štvorec s rozmermi 4 x 4 metre, ktorý predstavuje slobodnú zónu, kde sú si ľudia rovní. Kurátorom výstavy je Fabrice, úspešný a príťažlivý muž, ktorý je zároveň aj hlavným kurátorom múzea. Je hlavným hrdinom švédskeho filmu Štvorec, ktorý v roku 2017 získal Zlatú palmu v Cannes, a teraz už aj inscenácie, ktorú v dramatickej predlohe vo svetovej premiére prinieslo Slovenské národné divadlo. Na začiatku pred divákom stojí dobre zabezpečený, sebavedomý, šarmantný, liberálne zmýšľajúci intelektuál. Jedno zlé rozhodnutie stačí, aby na seba spustil lavínu udalostí, ktoré ho položia na kolená. Na konci sa tak stáva obyčajným bezradným mužom, ustarosteným otcom a človekom bez práce. Nositeľom príbehu je Alexander Bárta, vo svojom výkone presvedčivý, charizmatický a pre postavu v prirodzených intenciách škáluje premenu osobnosti, čím sa jeho výkon stáva centrom diania i hereckého kolektívu.


DIZAJN

PAVEL CHOMA, MARTIN KUBINA A KOLEKTÍV za koncepciu stánku Bratislavy na knižnom veľtrhu Salon du Livre 2019, Paríž

Bratislava sa ako pozvané mesto stala na jar minulého roka (marec 2018) súčasťou prestížneho podujatia Livre Paris 2019. Slovenská literatúra sebavedome obstála v silnej medzinárodnej konkurencii aj vďaka koncepcii priestoru, v ktorom bola prezentovaná. Diagonálne police ho pretínali a rozdeľovali na dva samostatné celky: predajnú časť a časť venovanú diskusiám. Nad týmto riešením dominovala veľká LED obrazovka pripomínajúca tvarom ležatú osmičku (nekonečno), s animáciou autoriek zo štúdia Ové Pictures – Veroniky Obertovej a Michaely Čopíkovej.

Priestorovému konceptu slovenského stánku sa podarilo tlmočiť jasný signál, že slovenský dizajn si netreba apriori spájať iba s čipkou či ľudovými motívmi a že preložená slovenská literatúra má potenciál byť vo svetovom kontexte odprezentovaná nadčasovo a v rámci medzinárodných (nad)štandardov.


HUDBA

JANOSKA ENSEMBLE za album Revolution (vydavateľstvo Deursche Grammophon/Universal Music)

Medzinárodne uznávaný Janoska Ensemble je rodinným projektom virtuóznych bratov Jánoškovcov a ich švagra Júliusa Darvasa. Členovia ansámbla pochádzajú z Bratislavy a dnes žijú vo Viedni. Zoskupenie má na konte stovky koncertov odohraných v Európe, Amerike a Ázii. Ich herný štýl je nezameniteľnou fúziou klasickej hudby s džezom, popom, filmovou hudbou či world music. Je natoľko nezameniteľný, že ho v zahraničí poznajú pod termínom Janoska Style.

Ich druhý album Revolution, ktorý je poctou legendárnej britskej skupine The Beatles, sa nahrával vo viedenskom Konzerthause a v slávnych Abbey Road Studios v Londýne a popri klasických skladbách (Mozart, Kreisler, Bach, Wieniawski a Čajkovskij) sa na ňom nachádzajú aj úpravy najznámejších „beatlesoviek“.


VÝTVARNÉ UMENIE

MIRA KERATOVÁ za kurátorstvo kolektívnej výstavy United We Stand/Divided We Fall – Michal Moravčík, Stredoslovenská galéria, BB a Nová synagóga, Žilina

Výstava MICHALA MORAVČÍKA súčasne prebiehala v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici (časť UNITED WE STAND) a v Novej synagóge Žilina (časť DIVIDED WE FALL). Išlo o retrospektívny formát výstavy in memoriam s cieľom predstaviť prvý základný výskum celoživotnej tvorby tohto dôležitého slovenského umelca strednej generácie. Výstava priniesla nielen sumár jeho diel, ale fungovala aj ako komplexný pohľad do jeho života, ktorý bol tesne spätý s umeleckou tvorbou.

Spôsob inštalácie, detailný archív a spolupráca blízkych priateľov, ktorí sa podieľali na výstave, ešte posilnili tento efekt. Monografický rámec bol do istej miery poňatý autorsky kolektívne, s čím korešpondovali aj názvy oboch častí pomenované podľa Moravčíkovho diela (By Uniting We Stand, By Dividing We Fall z roku 2005). Na realizácii výstavy sa autorsky podieľali umelci a autorovi blízki priatelia Dalibor Bača, František Demeter, Tomáš Džadoň, Jana Kapelová, Svätopluk Mikyta, Lucia Nimcová a Martin Piaček.


LITERATÚRA

KOLOMAN KERTÉSZ BAGALA za organizáciu a vyhlasovanie súťaže Poviedka 2018

Koloman Kertész Bagala je vydavateľom orientujúcim sa prevažne na slovenských autorov. Vo svojom vydavateľstve KK Bagala od roku 1991 vydal vyše 500 kníh. Jeho odlišnosť od typických vydavateľov spočíva nielen v zápale, ktorý do práce vkladá, ale najmä v osobnom presvedčení, že Slovensko disponuje autormi so skutočnou tvorivou silou. Súťaže Poviedka sa v priemere na jednom ročníku zúčastní približne 500 autorov, ocenených je desať; okrem prvých troch miest sa udeľuje ďalších sedem prémiových cien.

Víťazné práce sú publikované v zborníkoch Poviedka, laureát má navyše možnosť publikovať vlastnú knihu. V literárnej súťaži sa zviditeľnili až 8 laureáti CNTB v kategórii literatúra, z toho 6 ešte pred debutom ako neznámi autori. Patria medzi nich: Peter Pavlac Michal Hvorecký, Jiří Balla, Pavol Rankov, Monika Kompaníková, Zuska Kepplov, Ivana Dobrakovová, Zuzana Šmatláková.


LAUREÁTI ŠPECIÁLNEJ CENY MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

BARBORA BEREZŇÁKOVÁ za réžiu, krátky dokumentárny film Spýtaj sa vašich 68

Projekt Spýtaj sa vašich je unikátnym živým pamätníkom k udalostiam 21. augusta 1968 – vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Formou filmového dokumentu, online portálu, symbolickej premiéry na Kamennom námestí v noci z 20. na 21. augusta 2018 a diskusií spojených s premietaniami v kinách a na školách po celom Slovensku vytrháva historické udalosti z učebníc dejepisu a podnecuje medzigeneračný dialóg.

Film je pútavou „oral history“ – mozaikou emocionálne ladených výpovedí obyčajných ľudí s fotogenickými dokrútkami, dynamická vizuálna ukážka premýšľania o dobe, pohľadnica z roku 1968 so všetkým, čo sa nás týka. Základnou myšlienkou projektu je vyrovnanie sa s minulosťou našej krajiny cez jej aktívne pripomínanie a verejnú diskusiu. Divákov filmu, ale aj nezainteresované publikum nabáda, aby sa zapojili – aby sa ľudia pýtali svojich blízkych na to, čo si pamätajú z augusta 1968, a o svoje zážitky sa navzájom delili – či už cez webovú stránku projektu, alebo osobne. https://spytajsavasich.sk/89


DIVADLO

MONIKA POTOKÁROVÁ IN MEMORIAM za herecký výkon, postava A. Ľ. Rachmanovovej v inscenácii Ruské denníky, Činohra SND

Osudy mladého, po vzdelaní túžiaceho dievčaťa z kultúrnej rodiny počas revolúcie a občianskej vojny v Rusku zaznamenávajú denníky Ale Rachmanovovej. Sú nesmierne silným, autentickým a sugestívnym rozprávaním o dobe, ktorá sa vymkla z kĺbov, rozprávaním desivým, no zároveň i hlbokým, odkrývajúcim najtemnejšie zákutia ľudskej duše.

Dramatizáciu ich knižného vydania inscenoval na javisku Činohry SND režisér Roman Polák. Dôraz kladie na herectvo a situácie, v ktorých najviac akcentuje premeny nielen histórie krajiny, politické zmeny, striedanie režimov, krutú revolúciu plnú vrážd, pomstychtivosti, desu, primitívnych riešení nevzdelancov, smrti, krvi, šialenstiev, ale predovšetkým premenu v správaní jednotlivca. Aľu – Alexandru Ľvovnu Rachmanovovú, píšucu a prežívajúcu svoje denníky – predstavuje mimoriadne talentovaná Monika Potokárová, ktorá prejde v inscenácii prerodom od naivného dievčaťa až po zrelú ženu, ktorá sa musí obávať o svoj život aj o životy blízkych.


DIZAJN

MICHAL TORNYAI, MARTIN LIPTÁK, ANDREJ SARVAŠ, MIROSLAV BEŇÁK, DANIELA OLEJNÍKOVÁ za autorstvo, publikácia Čierne diery (vyd. Čierne diery)

Projekt Čierne diery mapuje zabudnuté priemyselné pamiatky na Slovensku s cieľom nadchnúť ľudí pre históriu starých tovární, baní a stratených sídel. Okrem textov a fotografií vytvárajú jeho autori aj umelecké grafiky na risografickej tlačiarni Risomat, a to v spolupráci s desiatkami slovenských výtvarníkov a dizajnérov.

Publikácia je 400-stranovou cestou naprieč Slovenskom. V článkoch a rozhovoroch, ktoré ju tvoria, sa spomína približne 100 historických lokalít, nie je však encyklopédiou – neobsahuje čísla strán ani register. Členovia rovnomenného združenia si knihu vydali sami. Je vytlačená farbami 4 Pantone a ich kombináciou (modrou, ružovou, žltou a tyrkysovou), bez použitia čiernej farby. Aj vďaka žiarivej palete vynikajú ilustrácie Daniely Olejníkovej. Fotografie majú retro nádych vizuality starých časopisov. Grafický dizajnér Michal Tornyai vysádzal knihu svojským a nápaditým spôsobom.


HUDBA

ČAVALENKY (RUDO DANIHEL) za autorstvo, EP album Chlapci na ulici (vyd. Čavalenky)

Raper Rudo Danihel z česko-slovenského pohraničia, známy ako Čavalenky je zjav, ktorému veríte každé slovo. Spolovice rómsky umelec rapuje po záhorácky, pričom vo svojich textoch hovorí o problémoch rómskych komunít na západnom Slovensku, o nástrahách pouličného života, o exekúciách, hazarde, ale aj o tom, ako spolu v malom meste pred rokmi bojovali Rómovia a neonacisti. Nemusí sa na nič hrať, všetko je položené na reálnych základoch, ktorým nechýba originálny prejav, skvelý flow a výborné podklady.

Na EP albume je 7 skladieb s mimoriadne autentickými textami, ktoré mu v krátkom čase priniesli uznanie známych raperov a viacerých českých (A2, Rádio Wave) i domácich (.týždeň, Denník N, SME) médií.


VÝTVARNÉ UMENIE

ANDRÁS CSÉFALVAY za autorskú výstavu A Case of Pluto, Karlín Studios, Praha

Výstava hovorí o problematike bývalej planéty a jej „diskriminácie“ v rámci vedeckej komunity. Autor s humorom, nadhľadom a zároveň zaujato nahliada do fungovania vedy a procesov vytvárania vedeckých kategórií. Poeticky skúma stále aktuálne „zabitie“ Pluta.

„Na prvý pohľad sa môže zdať, že vyradenie Pluta ako planéty je otázkou dohody vedcov a vedeckej klasifikácie. Tvorba faktov pre užitočné nakladanie so svetom sa mi javí ako úprimnejšia, než odkrývanie ‚pravdivých‘ vzťahov, ako rozširuje populárna veda. Vzniká však otázka monopolu a dominantného výkladu sveta, na ktorého okraji vynechaná majorita konšpiruje vlastnú ‚pravdu‘. Keďže dôvera sa dá získať aj poukazovaním na vlastné nedostatky, navrhujem Medzinárodnej astronomickej únii, aby prijala Pluto späť do kategórie planét.“


LITERATÚRA

KATARÍNA VARGOVÁ A KOLEKTÍV za koncept, celoročný literárny projekt Medziriadky

Medziriadky sú literárny projekt zameraný na mladú literatúru, jej rozvoj a profesionalizáciu v slovenskom umeleckom prostredí. Jeho hlavnou časťou je literárna súťaž spojená s týždňovým literárnym sústredením, na ktorom porotou vybraní najlepší účastníci intenzívne rozoberajú svoje prozaické, básnické a dramatické texty s lektormi, zúčastňujú sa širokej škály workshopov, prednášok, diskusií s hosťami, premietaní, divadelných predstavení, koncertov a ďalších aktivít.

Medziriadky vznikli v roku 2010, pričom odvtedy sú realizované každoročne. Za ten čas sa stal z malého sústredenia celoročný projekt, ktorý si vybudoval svoje stabilné miesto na mape slovenskej literatúry. K súťaži a sústredeniu pribudli pravidelné autorské čítania – tie sa uskutočňujú každý mesiac v Bratislave a ďalších mestách Slovenska a predstavuje sa na nich vždy jeden etablovaný autor alebo autorka spolu s jedným finalistom alebo finalistkou aktuálneho ročníka súťaže.


ŠATY PRE MÚZU

Od roku 2010 Nadácia Tatra banky oceňuje aj prácu mladých módnych tvorcov, ktorí majú príležitosť vytvoriť šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú. Po Márii Štranekovej (2010), Marcelovi Holubcovi (2011), Martinovi Hrčovi (2012), Maji Božović (2013), Borisovi Hanečkovi (2014), Andrei Pojezdálovej (2015), Lenke Sršňovej (2016), Michaele Ľuptákovej (2017) a Lukášovi Krnáčovi (2018) pripraví unikátne šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú návrhár Pavol Dendis.

PAVOL DENDIS je absolventom ateliéru odevného dizajnu na VŠVU v Bratislave. Jeho tvorba nesie prvky minimalizmu a symbolizmu, nostalgie s dôrazom na remeslo a základný kontrast čiernej a bielej, ako aj kontrast materiálov. Prezentuje najmä pánske kolekcie, no postupne sa jeho modely dostávajú aj do dámskeho šatníka.

„Základným momentom procesu tvorby šiat pre Adelu bolo pre mňa vytvorenie modelu, ktorý bude spájať prvky mužského odevu so ženským, inšpirácia presýpacími hodinami, emancipovanosť a rafinovanosť čiernej farby. Vizuálne ťažisko šiat som umiestnil do pása použitím reťaze, ktorá pôsobí ako šperk a zároveň tvorí siluetu presýpacích hodín. Čierna farba je pre moju tvorbu dominantná, takže otázka farebnosti bola zodpovedaná hneď na začiatku,“ priblížil proces tvorby šiat dizajnér.

Oficiálne výsledky 2018

V piatok 23. novembra 2018 boli v novej budove Slovenského národného divadla vyhlásení laureáti 23. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v hlavnej cene odniesli Patrik Lančarič, Ján Kožuch, Maroš Schmidt a kolektív, Pavol Bršlík, Ilona Németh a Andrej Bán.

Špeciálnu cenu pre mladých tvorcov do 35 rokov získali Martina Buchelová, Barbora Andrešičová, Ondrej Jób, Katarína Kubošiová (Katarzia) a Jonatán Pastirčák, Mária Švarbová. Po prvýkrát udelenú cenu poroty získal Marek Adamov a kolektív Truc sphérique.

LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2018 V KATEGÓRII HLAVNÁ CENA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

Patrik Lančarič za réžiu filmu Válek

Básnik a politik Miroslav Válek (1927 – 1991) bol výraznou osobnosťou, ktorá v uplynulom storočí natoľko poznamenala slovenskú kultúru, že nevyrovnať sa s ňou by znamenalo ponechať bez reflexie jej nezanedbateľnú časť. Dodnes je považovaný za jednu z najrozporuplnejších postáv slovenského kultúrneho a spoločenského prostredia. Patrik Lančarič sa prostredníctvom výpovedí desiatok osobností slovenskej kultúry, politiky i rodinných príslušníkov, spoločne s fotografiami, archívnymi zábermi a Válkovou poéziou snaží pátrať po koreňoch týchto kontroverzií. Svojím dokumentom odpovedá na otázky, mnohé nastoľuje a kriticky nazerá na pohnuté časy. Medzi riadkami sa právom stáva obžalobou doby a obhajobou jedného človeka.


DIVADLO

Ján Kožuch za herecký výkon v hlavnej postave kráľa Leara v inscenácii Kráľ Lear, Slovenské komorné divadlo Martin
Inscenácia Kráľ Lear v réžii Doda Gombára je obrazom doby, v ktorej „blázni vedú slepcov“, je tragédiou moci, ale predovšetkým tragédiou človeka. Lear, jedna z najvýraznejších mužských dramatických postáv, je dobre načasovanou výzvou pre Jána Kožucha, ktorý patrí už viac ako tri desaťročia k hlavným protagonistom martinského hereckého súboru a v tomto roku oslávil okrúhle jubileum – 70 rokov. Široká shakespearovská krajina otvorila režisérovi mnoho interpretačných možností a Ján Kožuch v kvalitnom hereckom podaní pretlmočil odkaz postavy a témy jasne, zrozumiteľne ako v patetickej, tak aj v civilnej polohe.


DIZAJN

Maroš Schmidt a kolektív za autorstvo koncepcie prvej expozície 100 rokov dizajnu/Slovensko 1918 – 2018, Slovenské múzeum dizajnu, Bratislava
Na koncepcii a napĺňaní expozície spolupracovali: Katarína Hubová, Adriena Pekárová, Ľubomír Longauer, Mária Rišková, Gabriela Ondrišáková, Simona Janišová, Zuzana Šidlíková, Maroš Schmidt
Architektonické riešenie: Pavel Choma a Martin Kubina

Grafické riešenie: Juraj Blaško, Peter Nosáľ a Anna Ulahelová

Prvá expozícia histórie a súčasnosti slovenského dizajnu a úžitkového umenia je výsledkom niekoľkoročnej vedeckovýskumnej a zbierkotvornej práce Slovenského múzea dizajnu. V expozícii sú prezentované doterajšie výskumy a diela z územia Slovenska, ktoré reprezentujú obdobie od roku 1918 až po súčasnosť a ktoré sú v zbierkovom fonde múzea. Vedúcemu kurátorovi Marošovi Schmidtovi a spoluautorkám koncepcie expozície sa podarilo vytvoriť prehľadnou a inšpiratívnou formou príbeh vzniku a vývoja dizajnu na Slovensku. Expozícia je rozdelená na dva základné celky – produktový a komunikačný dizajn – a vznikla pri príležitosti 100. výročia založenia ČSR a 25. výročia vzniku SR.


HUDBA

Pavol Bršlík za interpretačný výkon v úlohe Jeníka v opere Predaná nevesta, Slovenské národné divadlo

Tenorista Pavol Bršlík patrí k najvýraznejším slovenským umelcom na medzinárodnej opernej scéne, hosťoval na najprestížnejších operných scénach a koncertných pódiách a spolupracoval s Berlínskou filharmóniou, London Symphony Orchestra a ďalšími významnými orchestrami. Jeho domovskou scénou je od roku 2012 opera v Zürichu a na dosky SND sa nakrátko vrátil v postave Jeníka v dvoch predstaveniach opery Predaná nevesta. Smetanov Jeník je v jeho prevažne mozartovskom repertoári novou úlohou, kde sa predstavil so svojím lyricky bravúrnym a ušľachtilo frázujúcim tenorom, ktorým sa presadil aj v hustejšej smetanovskej inštrumentácii.


VÝTVARNÉ UMENIE

Ilona Németh za autorskú výstavu Eastern Sugar, Kunsthalle, Bratislava

Na lokálne pomery mimoriadne veľkorysý výstavný projekt s názvom Eastern Sugar vznikol v spolupráci širšieho kolektívu umelcov a architektov. Ako celok bol novým dielom autorky, pripraveným a realizovaným miestošpecificky pre výstavné priestory prvého poschodia Kunsthalle Bratislava. Výstava tematizovala, skúmala a kriticky reflektovala osudy cukrovarov na Slovensku, spočiatku prosperujúcich podnikov, následne zoštátnených, postupne privatizovaných a tunelovaných, dnes zničených. Poukazovala nielen na mečiarovské privatizačné procesy v 90. rokoch a začiatkom milénia, ale aj na širší kontext vyvlastnenia štátu voči občanom a spoločnosti. Názov projektu, prevzatý od niekdajšieho najväčšieho cukrovaru na Slovensku, premenovaného po vstupe zahraničného akcionára, ironicky a metaforicky upozorňuje na jednu z kľúčových tém projektu, ktorou bol „výpredaj vlastných hodnôt“.


LITERATÚRA

Andrej Bán za autorstvo reportážnej knihy Slon na Zemplíne, vydavateľstvo Absynt, edícia Prekliati reportéri


Reportér a fotograf Andrej Bán tridsať rokov brázdi prašné aj asfaltové cesty Slovenska a popritom spoznáva ľudí a ich príbehy. V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača. Kniha Slon na Zemplíne je intímnym svedectvom o krajine i ľuďoch žijúcich svoje životy v dedinách a mestečkách ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti.


LAUREÁTI ŠPECIÁLNEJ CENY MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

Martina Buchelová za réžiu krátkeho filmu Magic Moments

Mladá režisérka rozpráva príbeh dvoch sestier, ktoré majú šťastie, lebo majú jedna druhú. Sleduje deň v živote dievčat, ktorých rodičia čelia problémom so zabezpečením domácnosti, preto sa sestry prakticky vychovávajú samy. Na staršiu Dominiku začína situácia doliehať, no vďaka putu s malou sestrou Hanou si uvedomí, že to, na čom jej záleží najviac, už má. Do ich spoločného dňa však zasiahne niekoľko podnetov, ktoré ich vzájomnú lásku nenápadne preverujú. Skvele napísané a neherečkami obsadené hrdinky sú esenciou Buchelovej minimalistického, ležérneho príbehu. Na malých veľkých každodennostiach presne definovala nádej a humanizmus a zároveň naznačila východisko, ako nezradiť dôveru a nepodľahnúť tme okolitého sveta, čo je v období dospievania ešte ťažšie.


DIVADLO

Barbora Andrešičová za herecký výkon postavy Emmy v inscenácii Ľudia, miesta a veci, Divadlo Andreja Bagara, Nitra


Brilantne napísaná tragikomédia súčasného britského autora Duncana Macmillana ponúka strhujúci príbeh drogovo závislej herečky Emmy, ktorý na dosky DAB prináša Marián Amsler v modernej réžii a s efektným scénickým konceptom. Predstaviteľka hlavnej postavy Barbora Andrešičová v pozoruhodnej mnohovrstvovej interpretácii zachytáva jej premenu počas dvoch liečebných pobytov v odvykacom zariadení, pričom proces liečby zo závislosti je, samozrejme, aj procesom spoznávania, vyrovnávania sa so sebou a akceptácie vlastného ja.


DIZAJN

Ondrej Jób za Manual – projekt digitalizácie analógových písem používaných vo verejnom priestore na Slovensku

Projekt Manual vychádza zo značenia ulíc, teda z tabúľ s ich názvami. Ich grafiku dôverne poznáme, nezaoberáme sa ňou vedome, spoľahlivo nás však naviguje aj v dnešnej digitálnej dobe. Napriek tomu ich tá postupne vytláča z obehu. Dizajnér písma Ondrej Jób sa rozhodol tradičný vizuál slovenských smaltovaných tabúľ zachrániť, a to cestou digitalizácie a modernizácie pôvodných tabuľových písem, ktoré takto opäť nadobúdajú stratenú dôležitosť a funkčnosť.


HUDBA

Katarína Kubošiová (Katarzia) a Jonatán Pastirčák za hudbu, texty piesní a interpretačný výkon v inscenácii Antigona, Slovenské národné divadlo, Bratislava


Príbeh o vládcovi gréckych Téb Kreónovi, odmietajúcom rešpektovať božie zákony a konajúcom len podľa svojvôle, keď mu je jedinou oponentkou neter Antigona, nachádza uplatnenie už dlhé roky. A to najmä v inscenáciách, v ktorých chcú tvorcovia reflektovať súdobú politickú situáciu. Inak to nie je ani tentoraz v SND v réžii Ondreja Spišáka. Ten predstavuje text v mierne zjednodušenej podobe, vyabstrahovanej na základný konflikt hlavných postáv, priliehavo doplnený hudbou, ktorá vďaka vysokej muzikálnej emočnosti dokáže plynulo vybudovať potrebnú dávku tenzie a predprípravy na tragické peripetie. Pastirčákova znepokojivá hudobná produkcia výborne zvýrazňuje silu mimoriadne aktuálnych a prísnych textov, v ktorých Katarzia ukazuje inú tvár, než boli jej fanúšikovia zvyknutí.


VÝTVARNÉ UMENIE

Mária Švarbová za fotografickú publikáciu Swimming Pool, vydavateľstvo New Heroes and Pioneers


Fotografický cyklus Swimming Pool predstavuje autorkinu dosiaľ najväčšiu sériu, ktorú sa jej v minulom roku podarilo vydať knižne. Do popredia v nej stavia geometrické pôvaby starých plavární, ktoré fotila na rôznych miestach Slovenska. Figúry, ktoré na obrazoch zachytáva, sú strnulé, bez momentu radosti – zamrznuté v kompozícii sú v konečnom dôsledku podobne studené a hladké ako povrch plavárenských kachličiek. Farebne má séria snovú atmosféru, napriek retro nádychu fotografovaného prostredia evokuje futuristické pocity. Odťažitosť v podobe absencie emócií napĺňa autorskú víziu fotografky, ktorá chcela zachytenými inscenovanými výjavmi dosiahnuť predovšetkým vizuálnu harmóniu bez rušivých elementov, pôžitok neukotvený v každodennom reálnom živote. V neposlednom rade vykazujú jednotlivé fotografické obrazy nesporné kvality maliarskej vizuality.


LITERATÚRA: OCENENIE NEBOLO UDELENÉ


CENA POROTY

Marek Adamov a kolektív Truc sphérique za koordináciu projektu rekonštrukcie Novej synagógy v Žiline


Rekonštrukciu neologickej synagógy v Žiline a jej transformáciu na priestor typu Kunsthalle započal kolektív Truc spérique v roku 2011. Budova bola po predošlom prevádzkovaní Tatra Filmom prázdna a medzi nových potenciálnych záujemcov patrili aj prevádzkovatelia diskobaru či bowlingovej dráhy. Preto sa malé občianske združenie rozhodlo konať, aj keď to v tom čase ešte veľmi presahovalo jeho možnosti. Prvý rok zabrali prípravy v podobe reštaurátorských a historických výskumov.

Od roku 2012 sa na synagóge začalo reálne pracovať, začali sa búracie práce. Na jeseň 2014 prišla podpora z tzv. nórskych fondov, ktorá predstavovala zlomový moment. Členovia združenia zohnali všetky financie na premenu spustnutej žilinskej synagógy sami, z grantov MK SR, Ústredného zväzu židovských náboženských obcí, programov Európskej únie, v nemalej miere aj od súkromných sponzorov a z verejných zbierok. Bez práce dobrovoľníkov, darovaného materiálu, nefinančnej podpory a pomoci množstva ľudí, ktorí na projekte pracovali bez nároku na honorár (projektanti, architekti), by sa však podľa slov samotného Adamova tento projekt nikdy nepodarilo zrealizovať.


ŠATY PRE MÚZU

Od roku 2010 Nadácia Tatra banky oceňuje aj prácu mladých módnych tvorcov, ktorí majú príležitosť vytvoriť šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú. Po Márii Štranekovej (2010), Marcelovi Holubcovi (2011), Martinovi Hrčovi (2012), Maji Božović (2013), Borisovi Hanečkovi (2014), Andrei Pojezdálovej (2015), Lenke Sršňovej (2016) a Michaele Ľuptákovej (2017) pripraví unikátne šaty pre múzu večera Adelu Vinczeovú návrhár Lukáš Krnáč.

 

Lukáš Krnáč je študentom Ateliéru dizajnu odevu na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne. V rámci štúdia získal niekoľko ocenení, ako napríklad Best In Design 2017 – Fashion Design/Grand Prize alebo Best Fashion Graduate 2017, organizovanej Slovak Fashion Councilom. Pravidelne svoje kolekcie prezentuje na Mercedes-Benz Prague Fashion Weeku. Tento rok prezentoval kolekciu aj na ukrajinskom Fashion Weeku v rámci súťaže International Younf Designers Contest 2018, kde reprezentoval Slovenskú republiku.

Tvorí pre mladú generáciu ľudí, ktorí majú radi farby, iróniu a nemajú strach byť videní. V rámci každej svojej kolekcie reflektuje súčasné témy s ľahkosťou a vtipom. Inšpiruje ho prítomnosť a často sa snaží nachádzať inšpiráciu vo veciach, ktoré sám nemá rád, lebo je presvedčený, že „až keď vystupujeme zo svojej komfortnej zóny, posúvame sa ďalej“.

„Pri návrhu šiat pre Adelu som vychádzal z témy večera – technológia –, ktorá sa mi automaticky viaže s pojmami ako budúcnosť, čistota formy a odvaha. To je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodol šaty poňať úplne iným štýlom ako predošlí dizajnéri. Výrazne ich skrátiť, použiť holografický, veľmi efektný a technicky pôsobiaci materiál, ktorý drží formu, tvar. Na šatách je umiestnený aj preexponovaný čiarový kód s dátumom Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2018, ktorý je jedným zo signifikantných prvkov mojej tvorby,“ uviedol Lukáš Krnáč.

Oficiálne výsledky 2017

Spoznajte mená laureátov Ceny Nadácie Tatra banky za umenie pre rok 2017. Pozrite si mená laureátov v hlavnej cene a špeciálnej cene Mladý tvorca v šiestich oceňovaných kategóriách.

Laureátmi Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2017 v kategórii hlavná cena sa stali:

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Iveta Grófová
°Divadlo: 
Marián Pecko
°Dizajn: 
Pavol Bálik
°Hudba:
 Daniela Varínska
°Literatúra: 
Mária Ferenčuhová
°Výtvarné umenie: 
Katarína Bajcurová, Petra Hanáková, Bohunka Koklesová

Mladý tvorca (umelci do 35 rokov):

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Tereza Nvotová
°Divadlo: 
Marek Geišberg
°Dizajn: 
Vlasta Kubušová, Miroslav Kráľ
°Hudba:
skupina Fallgrapp
°Literatúra: 
Alena Sabuchová
°Výtvarné umenie: 
Juraj Gábor

Oficiálne výsledky Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2017 si môžete pozrieť tu.

Oficiálne výsledky 2016

Laureátmi Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2016 v kategórii hlavná cena sa stali:

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Peter Bebjak
°Divadlo: 
Milan Ondrík
°Dizajn: 
Miroslav Cipár
°Hudba:
 Edita Gruberová
°Literatúra: 
Ľubor Králik
°Výtvarné umenie: 
Milota Havránková

Mladý tvorca (umelci do 35 rokov):

°Audiovizuálna tvorba, rozhlas, TV, film: Michal Baláž
°Divadlo: 
Lukáš Brutovský
°Dizajn: 
Lenka Sršňová
°Hudba:
 Mucha Quartet
°Literatúra: 
Soňa Uriková
°Výtvarné umenie: 
Lucia Tallová

Oficiálne výsledky Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2016 si môžete pozrieť tu.