Cena Nadácie Tatra banky za umenie 2023

POZNÁME LAUREÁTOV CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2023

V štvrtok 1. februára 2024 boli počas slávnostného galavečera v  priestoroch Slovenskej národnej galérie vyhlásení laureáti 28. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Sošku Múzy si v Hlavnej cene odniesli Denisa Buranová, Kamila Magálová, Juraj Straka, Jureš Líška, Katarína Kucbelová a Emília Rigová. Špeciálnu cenu získali Alexandra Kusá a Katarína Bajcurová a kolektív.

Ocenenie Mladý tvorca v tomto roku získali Michal Blaško, Alžbeta Vrzgula, Martina Kociánová, Berlin Manson, Alica Cárska, Alex Selméci a Tomáš Kocka Jusko.

Cenou, ako aj symbolom pocty, ktorú laureáti získali, je bronzová soška Múzy udelená v kategórii Hlavná cena a plaketa udelená držiteľom ocenenia Mladý tvorca. Obe ceny špeciálne pre túto príležitosť vytvoril slovenský sochár a výtvarník Daniel Brunovský. Ocenení zároveň získali aj finančnú odmenu.


AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

DENISA BURANOVÁ ZA KAMERU V ANIMOVANOM FILME TONKO, SLÁVKA A KÚZELNÉ SVETLO

Denisa Buranová absolvovala štúdium fotografie na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru a následne Ateliér kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave. Česko-slovensko maďarský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo je príbeh o tom, aké je to byť iný, o priateľstve a fantázii, o svetle a tme. Celovečerný debut Filipa Pošivača zaujal svojím pôsobivým príbehom, dych vyrážajúcimi vizuálmi a nenahraditeľnou kvalitou tradičnej stop-motion animácie. Výnimočnosť snímky umocňuje aj unikátne stvárnenie postavy Tonka, ktorá je historicky prvou svietiacou animovanou bábkou na svete. Dynamická kamera Denisy Buranovej, ktorá má inšpiráciu v hranej tvorbe, výrazne prispieva k originalite výtvarnej koncepcie. Film získal Cenu poroty v kategórii Contrechamp na najväčšom svetovom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy.


DIVADLO

KAMILA MAGÁLOVÁ ZA HERECKÝ VÝKON POSTAVY KANÁTOVEJ V INSCENÁCII DETI, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Kamila Magálová je od roku 1982 členkou Činohry Slovenského národného divadla. Má za sebou desiatky filmových a divadelných rolí a získala viacero ocenení. Inscenácia Deti režiséra Michala Vajdičku, inšpirovaná poviedkami Boženy Slančíkovej Timravy, v úprave Daniela Majlinga, je o tých najintímnejších vzťahoch v rodine. Sledujeme jednu veľkú rozvetvenú rodinu pri rôznych stretnutiach. Kamila Magálová v postave Kanátovej bravúrne stvárňuje zatrpknutú ženu, ktorú kedysi opustil muž a svojho postihnutého syna musí vychovávať sama. Na prvý pohľad je Kanátová nesympatická, panovačná a neústupčivá, herečka ju však plasticky obohacuje o rôzne vrstvy. Cítiť v nej nielen množstvo zranení a smútku, ale kdesi hlboko aj skutočnú lásku. Dôsledné budovanie charakteru vytvára najvýraznejšiu postavu, ktorú Kamila Magálová za posledné obdobie vytvorila.


DIZAJN

JURAJ STRAKA ZA TEXTILNÝ DIZAJN KOLEKCIE DEZÉNOV PRE MÓDNU ZNAČKU ESSENTIEL ANTWERP

Juraj Straka pôsobil na poste hlavného dizajnéra tlačených látok Bucol Holding Textile Hermès a ako hlavný návrhár látok a výšiviek pre Haute couture módny dom Schiaparelli a pre belgického dizajnéra Dries Van Notena. V roku 2020 si založil vlastnú firmu – Textile Studio JS, ktorá navrhuje dezény pre módne značky na celom svete. Pri potlačiach pre belgickú módnu značku Essentiel Antwerp ho inšpirovala DNA samotnej značky, pre ktorú je príznačné používanie výrazných farieb a odvážnych dezénov. Kolekcia potlačí je primárne zameraná na florálne motívy, ktoré patria v textilnom dizajne k najpoužívanejším vzorom, ale aj na moderné poňatie zvieracích motívov. Výsledkom je eklektický mix dezénov a farieb, ktorý v spojení s jednoduchými siluetami odevov vytvára komerčne úspešný look značky.


HUDBA

JUREŠ LÍŠKA ZA AUTORSTVO HUDBY K MINIATÚRE BEZSLOVE V RÁMCI PROJEKTU FASHION BALLET ´23, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Jureš Líška je hudobný producent, skladateľ, sounddizajnér a multiinštrumentalista. Miniatúra BezsLovE, uvedená v rámci projektu Fashion Ballet ´23,  je autorským manifestom o význame slobody, potrebe tolerancie a rešpektu k individualite každého človeka. Choreografiu Martina Wintera a kostýmy módneho dizajnéra Marcela Holubca W. obohatil Jureš Líška svojou autorskou hudbou. Význam absolútnej slobody uchopil metaforicky. Inšpiroval sa príbehom zachytávajúcim život dvoch vtákov (mladých ľudí), ktorí sa napriek všetkým ťažkostiam a neporozumeniu snažili žiť svoj život najlepšie, ako vedeli. V určitom momente im však ten život vzali. Príbeh však pokračuje, vykresľuje vzájomnú lásku, smútok nad tým, čo sa stalo, ale nakoniec aj prijatie a odpustenie vo forme prechodu do iného stavu, či priam obrazného “nanebovstúpenia“, ktorého interpretáciu necháva na diváka. Dielo nesie konkrétny morálny apel a je oslavou diverzity a jedinečnosti ľudstva.


LITERATÚRA

KATARÍNA KUCBELOVÁ ZA AUTORSTVO BÁSNICKEJ SKLADBY K BIELEJ, VYDAVATEĽSTVO SKALNÁ RUŽA

Slovenská poetka a prozaička Katarína Kucbelová vydala päť básnických kníh, román Modrosleposť a novelu Čepiec, ktorá bola nominovaná na stredoeurópsku ceny Angelus
a získala niekoľko ocenení vrátane Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Autorka vo svojom piatom poetickom diele, v básnickej skladbe K bielej, premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity. Vo svojich myšlienkovo i obrazovo silných textoch, prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Zbierka reflektuje našu súčasnosť – rozhodovanie klérofašistických zákonodarcov o osude slovenskej spoločnosti, vojnu na Ukrajine, klimatickú katastrofu, vraždu dvoch nevinných mladých ľudí len preto, že sa narodili iní. Ťaživé témy dokázala autorka zaznamenať v mimoriadne silnom čitateľskom zážitku.


VÝTVARNÉ UMENIE

EMÍLIA RIGOVÁ ZA AUTORSTVO VÝSTAVY NANE ODA LAVUTARIS/ WHO WILL PLAY FOR ME?, MUMOK, VIEDEŇ

Emília Rigová študovala sochárstvo, ale výraznejšie sa presadila v multimediálnych rámcoch súčasného umenia. Rada sa pohybuje medzi médiami, zapája charakteristickú autorskú performanciu, ktorú dokumentuje a následne inscenuje v nových súvislostiach. Koncepcia výstavy  Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me? – završuje Emíliin desaťročný umelecký projekt, v ktorom rekontextualizuje rôzne historické spisy či artefakty súvisiace so životom a kultúrou Rómov. Hlavným inšpiratívnym zdrojom umelkyne boli staré notové záznamy už zaniknutých rómskych skladieb. Pre účely výstavy vybrala umelkyňa tri notové záznamy prostredníctvom ktorých tematizuje „pravdivosť“ dobových záznamov týkajúcich sa života a kultúry Rómov vo všeobecnosti. Notový záznam ako najstarší a najvýznamnejší spôsob uchovávania hudobnej informácie je tu podrobený kritike a istej nefunkčnosti či zložitosti interpretovať skladbu tradičnej rómskej piesne. Výstave dominuje magická trojka – sú v nej nainštalované tri klavíry, pre ktoré vybrala Emília Rigová tri rómske piesne.


ŠPECIÁLNA CENA

ALEXANDRA KUSÁ, KATARÍNA BAJCUROVÁ A KOLEKTÍV ZA KULTÚRNY POČIN REKONŠTRUKCIE, DOSTAVBY A MODERNIZÁCIE AREÁLU SLOVENSKEJ NÁRODNEJ GALÉRIE, BRATISLAVA

Alexandra Kusá je kunsthistorička venujúca sa umeniu 20. storočia a jeho presahom do iných disciplín. Od roku 2010 je riaditeľkou Slovenskej národnej galérie. Na tomto poste vystriedala Katarínu Bajcurovú, ktorá sa špecializuje na problematiku slovenského sochárstva a maliarstva 20. storočia a post riaditeľky SNG zastávala od roku 1999. Potreba rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie sa zrodila už pred 22 rokmi, keď musela Katarína Bajcurová z havarijných dôvodov nechať zatvoriť ikonické Premostenie od architekta Vladimíra Dedečka. Pre nevyhovujúce podmienky sa k nemu postupne pridalo aj uzavretie ďalších častí. Práve Katarína Bajcurová sa postavila za ďalšiu existenciu stavby a jej zachovanie, čím došlo k dôležitému obratu v angažovaní inštitúcie. Víťazný návrh architektonických súťaží na rekonštrukciu, dostavbu a modernizáciu areálu SNG od architektov Martina Kusého a Pavla Paňáka z ateliéru BKPŠ sa realizoval od roku 2016 do 26. októbra 2022, keď SNG pod vedením riaditeľky Alexandry Kusej úspešne prebrala zrekonštruované priestory. Galéria po prvýkrát (po)otvorila verejnosti svoje obnovené priestory v nedeľu 11. decembra 2022.
„Rekonštrukcia národnej galérie bola s nami tak dlho, že je pre mňa zvláštne a nečakane ťažké uchopiť jej koniec. Riskujúc veľké slová, naozaj si myslím, že toto je historická chvíľa, a to nielen pre galériu, ale aj pre našu krajinu. Je to najväčšia kultúrna stavba, ktorú sme začali a dokončili po revolúcii. Je to naša vizitka, o ktorú sa zaslúžila tvrdá práca mnohých vrátane ľudí z kultúrnej obce a rezortu, kolegov/kolegýň zo SNG, architektov a projektantov, dodávateľov, samotných stavbárov a mnohých ďalších,“ vyhlásila Alexandra Kusá.


LAUREÁTI CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2023 V KATEGÓRII MLADÝ TVORCA

AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

MICHAL BLAŠKO ZA RÉŽIU FILMU OBEŤ

Michal Blaško absolvoval Katedru réžie na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU v Bratislave. Jeho študentské filmy mali premiéry v súťažných sekciách na najvýznamnejších filmových festivaloch po celom svete  a získali niekoľko desiatok medzinárodných ocenení. Film Obeť je príbehom Iriny – slobodnej matky z Ukrajiny, ktorá sa domáha spravodlivosti, no čelí diskriminácii, nacionalizmu a predsudkom. V záujme ochrany rodiny a hľadania pravdy musí nakoniec učiniť osudové rozhodnutie. Režisér Michal Blaško vo svojej debutovej celovečernej snímke nadviazal na tradíciu európskej sociálnokritickej kinematografie a prostredníctvom Irininho emočného portrétu sa snaží obnažiť podstatu stredoeurópskej spoločnosti, pre ktorú je situácia hlavnej hrdinky príležitosťou ukázať svoju nenávisť a legitimizovať ju.


DIVADLO

ALŽBETA VRZGULA ZA  AUTORSTVO TEXTU A RÉŽIU INSCENÁCIE TONI WOLFF ZISŤUJE, ŽE PREROBILA MILIÓNY, DIVADLO UHOL_92 – A4 PRIESTOR SÚČASNEJ KULTÚRY

Alžbeta Vrzgula je režisérka a dramatička. S ročníkovými kolegami Petrom Galdíkom
a Jakubom Szatinským založila profesionálne nezávislé divadlo Uhol_92. V inscenácii Toni Wolff zisťuje, že prerobila milióny sa autorka zamerala na široké spektrum guru-influenceriek, ktoré na sociálnych sieťach ponúkajú rady z oblasti životného štýlu, zdravej výživy, liečiteľstva a spirituálneho života – samozrejme, za peniaze. Inscenácia je zároveň aj formálnym experimentom. Vzniká paralelne v dvoch rôznych hereckých naštudovaniach mužských rolí – v podaní Jakuba Jablonského (verzia Carl) alebo Petra Tilajčíka (verzia Emma). Každá z verzií prináša rovnaký dejový oblúk, ale s konkrétnym obsadením sa mení optika a s tým spojené gendrové a vzťahové nuansy.


DIZAJN

MARTINA KOCIÁNOVÁ ZA AUTORSTVO ŠPERKOV NA VÝSTAVE MUSHROOM WORLD, FESTIVAL LONDON CRAFT WEEK, GILL WING JEWELLERY

Martina Kociánová sa stala prvou slovenskou členkou umeleckej rezidencie Sarabande Foundation v Londýne, ktorú založil Alexander McQueen, a ktorá pôsobí ako inkubátor pre vybraných umelcov a remeselníkov. Šperkárka je známa tvorbou ručne vyrobených fantastických a hravých kúskov inšpirovaných svetom mágie a húb. Iniciátormi výstavy Mushroom World boli kurátori festivalu London Craft Week. Umelkyňa pri tejto príležitosti  vytvorila šperky rôzneho zamerania: komerčnejšie z tradičných materiálov inšpirované hubami, ale aj umelecké šperky s použitím hubového mycélia. Inštalačné prvky a balenie na šperky z hríbového materiálu vytvorila v spolupráci so slovenským o.z. Drž Hubu, ktoré sa venuje podpore a propagácií mykológie ako vedného oboru.


HUDBA

BERLIN MANSON ZA AUTORSTVO A INTERPRETÁCIU  EP ŽIVOT KONČÍ KEĎ MÁŠ TRINÁSŤ, KOROBUSHKA RECORDS

Berlin Mason sú na slovenskej hudobnej scéne fenomén, ktorý v roku 2022 zaznamenal výrazný vzostup. Experimentálne punkové duo Patrik Nagy a Adam Dragun začalo fungovať vo formácii Berlin Manson počas pandémie ochorenia COVID-19. Zo štúdiového projektu sa nakoniec stala regulárna koncertná kapela, ktorú nedávno doplnil hráč na bicie Tomáš Tabiš. Debutové EP Život končí keď máš trinásť prepája striktnú DIY estetiku a (synth)punkovú náladu so súčasným trapovým trendom. Ich texty hovoria o kapitalizme, láske a stratenej budúcnosti. Odkazujú v nich na britského spisovateľa a kultúrneho teoretika Marka Fishera, ktorý sa preslávil tézou, že je dnes ľahšie si predstaviť koniec sveta než koniec kapitalizmu.


LITERATÚRA

ALICA CÁRSKA ZA DEBUTOVÝ ROMÁN NA KOLENÁCH, VYDAVATEĽSTVO BRAK

Autorka vydala knihu pod pseudonymom. Zachovanie anonymity je pre ňu viac než dôležité, pretože sa vo svojom románe tematizuje domáce násilie a čerpá z osobných skúseností. Vo svojej intímnej spovedi sa autorka pred čitateľom odhaľuje do takej miery, v akej ju nepozná ani vlastná rodina. Hlavná hrdinka Alica patrí k ženám, na ktorých fyzické ani psychické násilie nevidno na prvý a nezriedka ani na druhý čí stý pohľad: sú to ženy, ktoré nikdy neodídu. Ženy, ktoré vyrastajú v prostredí, kde sa násilie ospravedlňuje a redukuje na bežnú súčasť života. Postava Alice však nemá byť obeťou. Obeťou je pre autorku niekto, kto sa s touto úlohou zmieril. Alica sa nezmieruje. Snaží sa uniknúť, vyviaznuť z vlastného obmedzujúceho vnútra a predstáv.


VÝTVARNÉ UMENIE

ALEX SELMECI A TOMÁŠ KOCKA JUSKO ZA DIELO KUKAŇ V RÁMCI PROJEKTU UMENIE NA MIESTE X, SENNÉ

Alex Selmeci a Tomáš Kocka Jusko vytvárajú komplexné intermediálne inštalácie a prostredia, ktoré balansujú na pomedzí voľného umenia, dizajnu a architektúry. Vďaka projektu Umenie na mieste X sa na mape Košického kraja oficiálne objavilo 5 unikátnych landartových diel.  Dielo Kukaň V rámci tohto projektu a otvorenej súťaže na dielo do verejného priestoru vzniklo aj dielo Kukaň. Je inšpirované vzťahom vtákov, v okolí Senianskych rybníkov, ochranárov a jeho vplyvom na okolitú krajinu. Dvojica objektov vyrastá zo zeme pri vstupe do prírodnej rezervácie a vzhľadom pripomína vysoké kvetiny Oba objekty majú dve hlavné časti: kovovú „stonku“ a prútený „kvet“, zložený z podlhovastých košíkov, ktoré uplietol košikár Ladislav Ráczemberger. O objektoch autorskú dvojicu baví premýšľať reverzným spôsobom ako o vyhliadkových vežiach pre vtáky.


Cena Nadácie Tatra banky chce oceniť výrazné umelecké počiny slovenských umelcov za predchádzajúci rok.

Cena je udeľovaná v 6 kategóriách: audiovizuálne umenie, výtvarné umenie, divadlo, hudba, literatúra a dizajn. Udeľuje sa renomovanému tvorcovi nad 35 rokov a mladému tvorcovi do 35 rokov. Ocenenia sú udeľované za konkrétny umelecký počin v období 1. 9. 2022 – 31. 8. 2023.

Hlavnou zmenou oproti predchádzajúcemu štatútu je, že pokiaľ doteraz mohla byť cena umelcovi udelená v kategórii Mladý tvorca a Hlavná cena jedenkrát za život, od tohto ročníka môže umelec získať cenu aj opakovane.

Cenou, ako aj symbolom pocty, je bronzová soška Múzy udelená v kategórii Hlavná cena a plaketa udelená držiteľom ocenenia Mladý tvorca. Obe ceny špeciálne pre túto príležitosť vytvoril slovenský sochár a výtvarník Daniel Brunovský. Ocenení zároveň získajú aj finančnú odmenu.

Doteraz sme udelili ocenenie tvorcom 121 diel v kategórii Hlavná cena a tvorcom 82 diel v kategórii Mladý tvorca. Doteraz sme dali príležitosť 11 mladým odevným dizajnérom navrhnúť šaty pre moderátorku slávnostného odovzdávania.  

Laureáti 28. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie boli vyhlásení na slávnostnom galavečere 1. februára 2024 v Slovenskej národnej galérii.

 

Nominácie Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2023

NOMINÁCIE CENY NADÁCIE TATRA BANKY ZA UMENIE 2023

KATEGÓRIA AUDIOVIZUÁLNA TVORBA, FILM, TV A ROZHLAS

DENISA BURANOVÁ ZA KAMERU V ANIMOVANOM FILME TONKO, SLÁVKA A KÚZELNÉ SVETLO

Denisa Buranová absolvovala štúdium fotografie na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru a následne Ateliér kameramanskej tvorby na VŠMU v Bratislave. Česko-slovensko maďarský film Tonko, Slávka a kúzelné svetlo je príbeh o tom, aké je to byť iný, o priateľstve a fantázii, o svetle a tme. Celovečerný debut Filipa Pošivača zaujal svojím pôsobivým príbehom, dych vyrážajúcimi vizuálmi a nenahraditeľnou kvalitou tradičnej stop-motion animácie. Výnimočnosť snímky umocňuje aj unikátne stvárnenie postavy Tonka, ktorá je historicky prvou svietiacou animovanou bábkou na svete. Dynamická kamera Denisy Buranovej, ktorá má inšpiráciu v hranej tvorbe, výrazne prispieva k originalite výtvarnej koncepcie. Film získal Cenu poroty v kategórii Contrechamp na najväčšom svetovom festivale animovaných filmov vo francúzskom Annecy.

MIRA FORNAY ZA SCENÁR A RÉŽIU FILMU MIMI

Mira Fornay je autorkou štyroch celovečerných filmov a štrnástich krátkometrážnych filmov. Absolvovala filmovú réžiu na pražskej FAMU a National Film and Television School v Spojenom kráľovstve. Štvrtý celovečerný hraný film Miry Fornay rozpráva príbeh sedemročnej Romy, ktorá hľadá svoju stratenú andulku Mimi. Príbeh mladej hrdinky, ktorá čelí rôznym problémom a výzvam sa odohráva v čarovnom mikrosvete lesa. Film oslavuje vynaliezavosť, tvorivosť a otvorenosť. Svojím ladením, tempom a humorným duchom sa pohybuje na hrane medzi realitou a fantáziou a jeho autorka ho venovala ,,deťom, stromom a rieke, lebo sú pre naše spoločenstvo jedinou budúcnosťou“. Film MIMI získal na Medzinárodnom filmovom festivale Berlinale ocenenie Grand Prix v kategórii Generation Kplus za najlepší film.

SONA G. LUTHEROVÁ ZA RÉŽIU DOKUMENTÁRNEHO FILMU ŠŤASTNÝ ČLOVEK

Soňa G. Lutherová je režisérka doumentárnych filmov a sociálna antropologička. Pracuje v Ústave etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied. Vo svojich projektoch sa dlhodobo zameriava na tému identít. Film Šťastný človek je skutočným príbehom človeka, ktorý v snahe žiť pravdivo a autenticky riskuje stratu toho najcennejšieho. V intímnom dokumentárnom portréte sa česko-slovenská rodina vyrovnáva so špecifickými problémami spojenými s rodovou tranzíciou jedného z rodičov. Režisérka udalosti zachytáva citlivo a do hĺbky, jemne nahliada do intímneho kruhu rodiny a veci odkrýva, namiesto toho, aby ich zobrazovala ideologicky, odsudzujúco alebo dokonca škandalózne. Film Šťastný človek je jej celovečerný filmový debut. Na MFF Cinematik v Piešťanoch získal ocenenie cinematik.doc.

KATEGÓRIA DIVADLO

MARIÁN AMSLER ZA RÉŽIU INSCENÁCIE NIKDY NAVŽDY, DIVADLO PETRA MANKOVECKÉHO

Marián Amsler sa ako režisér špecializuje na uvádzanie súčasných svetových no aj českých a slovenských hier a adaptácií klasických románov. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre réžie a dramaturgie VŠMU v Bratislave a ako umelecký šéf nezávislého zoskupenia Divadlo Petra Mankoveckého. Inscenácia Nikdy navždy sa zaoberá témou existenciálnych kríz súčasného človeka. Päť postáv predstavuje hrdinov a hrdinky individualizovaného sveta, ktorí uviazli v stave vlastnej paralýzy a zúfalo z nej hľadajú východisko. Marián Amsler vo svojom režijnom prístupe zachoval princíp spojenia činoherného herectva a súčasného tanca (choreografia Stanislava Vlčeková), ktorý je typický aj pre mnohé inscenácie autora predlohy, nemeckého dramatika a režiséra Falka Richtera.

LUKÁŠ BRUTOVSKÝ ZA RÉŽIU INSCENÁCIE IOKASTÉ, SLOVENSKÉ KOMORNÉ DIVADLO MARTIN

Lukáš Brutovský je od roku 2015 umeleckým šéfom Slovenského komorného divadla v Martine. Zároveň spolupracuje s viacerými slovenskými a českými divadlami. Autor textu a režisér inscenácie Iokasté Lukáš Brutovský našiel v antike východiskový bod a inšpiráciu pri tvorbe „javiskovej básne o toxickej maskulinite“. Doprial tak Iokasté, ktorá sa v antických príbehoch objavuje len ako vedľajšia postava, konečne viac priestoru a vo svojej inscenácii jej dal hlavné slovo. V hutnom texte, ktorému nechýba ostrovtip a irónia, odkrýva okrajový záujem, aký sa dostával ženským postavám v antike. Zároveň plynulo prechádza až do 21. storočia a ukazuje, že v tomto smere sa zmenilo len málo. Kritiku patriarchátu tlmočí aj prostredníctvom mnohých odkazov na našu súčasnosť, využíva pritom emblémové osobnosti mužských lídrov dneška ako symboly zatuchnutej minulosti.

KAMILA MAGÁLOVÁ ZA HERECKÝ VÝKON POSTAVY KANÁTOVEJ V INSCENÁCII DETI, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Kamila Magálová je od roku 1982 členkou Činohry Slovenského národného divadla. Má za sebou desiatky filmových a divadelných rolí a získala viacero ocenení. Inscenácia Deti režiséra Michala Vajdičku, inšpirovaná poviedkami Boženy Slančíkovej Timravy, v úprave Daniela Majlinga, je o tých najintímnejších vzťahoch v rodine. Sledujeme jednu veľkú rozvetvenú rodinu pri rôznych stretnutiach. Kamila Magálová v postave Kanátovej bravúrne stvárňuje zatrpknutú ženu, ktorú kedysi opustil muž a svojho postihnutého syna musí vychovávať sama. Na prvý pohľad je Kanátová nesympatická, panovačná a neústupčivá, herečka ju však plasticky obohacuje o rôzne vrstvy. Cítiť v nej nielen množstvo zranení a smútku, ale kdesi hlboko aj skutočnú lásku. Dôsledné budovanie charakteru vytvára najvýraznejšiu postavu, ktorú Kamila Magálová za posledné obdobie vytvorila.

KATEGÓRIA DIZAJN

ĽUBICA SEGEČOVÁ ZA KNIŽNÝ DIZAJN PUBLIKÁCIE DOM ODBOROV – ISTROPOLIS AUTOROV HENRIETY MORAVČÍKOVEJ A PETRA SZALAYA, VYDAVATEĽSTVO ČIERNE DIERY

Ľubica Segečová pôsobí od roku 2021 ako vedúca prípravného kurzu/ odborná asistentka ateliéru Typo na Katedre vizuálnej komunikácie VŠVU v Bratislave. Jej portfólio obsahuje širokú škálu rôznych vizuálnych identít a publikácií. Značná časť jej projektov sa spája s architektúrou. Výskum Henriety Moravčíkovej a Petra Szalaya o okolnostiach vzniku a zániku bratislavského Domu odborov podporilo združenie Čierne diery a jeho výsledok bol publikovaný v knižnej forme. Dizajn tejto publikácie vytvorila Ľubica Segečová, ktorá na vysokej typografickej, obrazovej aj polygrafickej úrovni prehľadne, nápadito a minimalisticky odprezentovala rozsiahly dokumentačný materiál o Dome odborov Istropolis. Materiál je vyskladaný z odborných textov, fotodokumentácie a jednotiacej časovej osi.

JURAJ STRAKA ZA TEXTILNÝ DIZAJN KOLEKCIE DEZÉNOV PRE MÓDNU ZNAČKU ESSENTIEL ANTWERP

Juraj Straka pôsobil na poste hlavného dizajnéra tlačených látok Bucol Holding Textile Hermès a ako hlavný návrhár látok a výšiviek pre Haute couture módny dom Schiaparelli a pre belgického dizajnéra Dries Van Notena. V roku 2020 si založil vlastnú firmu – Textile Studio JS, ktorá navrhuje dezény pre módne značky na celom svete. Pri potlačiach pre belgickú módnu značku Essentiel Antwerp ho inšpirovala DNA samotnej značky, pre ktorú je príznačné používanie výrazných farieb a odvážnych dezénov. Kolekcia potlačí je primárne zameraná na florálne motívy, ktoré patria v textilnom dizajne k najpoužívanejším vzorom, ale aj na moderné poňatie zvieracích motívov. Výsledkom je eklektický mix dezénov a farieb, ktorý v spojení s jednoduchými siluetami odevov vytvára komerčne úspešný look značky.

TIBOR UHRÍN ZA KURÁTORSTVO VÝSTAVY TRADÍCIA NETRADIČNE: PRÍRODNÉ PLETIVÁ, GALÉRIA ÚĽUV

Tibor Uhrín formuje už viac ako 25 rokov smerovanie slovenského remeselného dizajnu. Od roku 2021 pôsobí ako dekan Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Výstava z cyklu Tradícia netradične dokumentuje, že prírodné pletivá sú zastúpené v tradičnom i súčasnom remesle a dizajne. Košikárstvo ako voľná forma pletenia patrí k najstarším remeslám. V jednotlivých častiach Slovenska sa využíval takmer každý dostupný lokálny materiál vhodný na pletenie. Dominovalo prútie, slama a štiepané luby. V expozícii sú preto najpočetnejšie zastúpené dizajnérske presahy práve z týchto materiálov – interpretácie remesla v nábytku, svietidlách, prútených predmetoch a objektoch z drevených lubov. Výstava Tradícia netradične: Prírodné pletivá pripravila návštevníkom prehliadku umenia majstrov remeselníkov, kreatívnych vízií dizajnérov a vynaliezavosti študentov, ktorí pretvárajú prírodné materiály na fascinujúce diela.

KATEGÓRIA HUDBA

JÁN KRUŽLIAK ML. ZA AUTORSTVO HUDOBNÉHO KONCEPTU, ARANŽMÁN A SPOLUDRAMATURGIU KONCERTNÉHO PROGRAMU OBRÁZKY ZO SLOVENSKA, GRAND PRIX SVETOZÁRA STRAČINU, SLOVENSKÝ ROZHLAS

Ján Kružliak ml. je univerzálny multižánrový huslista, ktorý sa aktívne venuje rôznym hudobným štýlom. V projekte Obrázky zo Slovenska približuje prostredníctvom niekoľkých koncertov a prednášok presahy a kontrasty medzi klasickou/vážnou hudbou a tradičnou/autentickou hudbou na dielach významných hudobných skladateľov – Eugena Suchoňa, Ilja Zeljenka, Alexandra Moyzesa, Bélu Bartóka, Leoša Janáčka, ktorí sa vo svojej tvorbe inšpirovali ľudovou piesňou. Pri tvorbe programu sa Ján Kružliak ml. v spolupráci s Michalom Nogom snažili o rekonštrukciu pôvodu piesní, ktoré skladatelia vo svojich dielach použili. Zdrojom boli viaceré muzikologické a etnografické výskumy priamo v teréne. Prostredníctvom programu Obrázky zo Slovenska bol poslucháčom priblížený každý skladateľ, jeho kompozičný jazyk a odlišné, či spoločné znaky klasickej a ľudovej interpretácie, nástrojové zloženie telies a ich funkcia.

JUREŠ LÍŠKA ZA AUTORSTVO HUDBY K MINIATÚRE BEZSLOVE V RÁMCI PROJEKTU FASHION BALLET ´23, SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO

Jureš Líška je hudobný producent, skladateľ, sounddizajnér a multiinštrumentalista. Miniatúra BezsLovE, uvedená v rámci projektu Fashion Ballet ´23,  je autorským manifestom o význame slobody, potrebe tolerancie a rešpektu k individualite každého človeka. Choreografiu Martina Wintera a kostýmy módneho dizajnéra Marcela Holubca W. obohatil Jureš Líška svojou autorskou hudbou. Význam absolútnej slobody uchopil metaforicky. Inšpiroval sa príbehom zachytávajúcim život dvoch vtákov (mladých ľudí), ktorí sa napriek všetkým ťažkostiam a neporozumeniu snažili žiť svoj život najlepšie, ako vedeli. V určitom momente im však ten život vzali. Príbeh však pokračuje, vykresľuje vzájomnú lásku, smútok nad tým, čo sa stalo, ale nakoniec aj prijatie a odpustenie vo forme prechodu do iného stavu, či priam obrazného “nanebovstúpenia“, ktorého interpretáciu necháva na diváka. Dielo nesie konkrétny morálny apel a je oslavou diverzity a jedinečnosti ľudstva.

DUŠAN LANČARIČ A MOYZESOVO KVARTETO ZA AUTORSTVO, DRAMATURGIU, NAŠTUDOVANIE A KONCERTNÉ PREVEDENIE SKLADIEB V PROGRAME DEŽO URSINY & MOYZESOVO KVARTETO, PEZINSKÉ KULTÚRNE CENTRUM

Dušan Lančarič je autorom, dramaturgom a producentom projektu Dežo Ursiny & Moyzesovo kvarteto. Od svojho založenia na Konzervatóriu v Bratislave pred takmer päťdesiatimi rokmi je Moyzesovo kvarteto jedným z najvýznamnejších komorných zoskupení na Slovensku. Dušan Lančarič dvadsaťtri rokov rozširoval a dramaturgicky zostavoval výber finálnych skladieb Deža Ursinyho, vhodný pre sláčikový kvartet. Výsledný celovečerný program bol uvedený v interpretácii Moyzesovho kvarteta – v zložení Jozef Horváth (1. husle), Július Horváth (2. husle), Alexander Lakatoš (viola), Ján Slávik (violončelo). V rámci programu zaznel výber skladieb z rokov 1966 až 1987, teda z väčšej časti Ursinyho umeleckej kariéry, počínajúc jeho bigbítovými časmi, progresívnym obdobím a následnými sólovými aktivitami, ktoré odzrkadľujú široký diapazón jeho bohatej a rôznorodej hudobnej tvorby. Vďaka sláčikom vynikla sila hudby Deža Ursinyho, a zároveň sa ukázalo, aké rozpoznateľné, zapamätateľné a silné sú jednotlivé melódie.

KATEGÓRIA LITERATÚRA

KATARÍNA KUCBELOVÁ ZA AUTORSTVO BÁSNICKEJ SKLADBY K BIELEJ, VYDAVATEĽSTVO SKALNÁ RUŽA

Slovenská poetka a prozaička Katarína Kucbelová vydala päť básnických kníh, román Modrosleposť a novelu Čepiec, ktorá bola nominovaná na stredoeurópsku ceny Angelus
a získala niekoľko ocenení vrátane Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Autorka vo svojom piatom poetickom diele, v básnickej skladbe K bielej, premyslene a opatrne ohmatáva existenciálne otázky bytia a identity. Vo svojich myšlienkovo i obrazovo silných textoch, prináša odraz úzkosti zo straty vedomia sveta ako miesta pre plnohodnotný život. Zbierka reflektuje našu súčasnosť – rozhodovanie klérofašistických zákonodarcov o osude slovenskej spoločnosti, vojnu na Ukrajine, klimatickú katastrofu, vraždu dvoch nevinných mladých ľudí len preto, že sa narodili iní. Ťaživé témy dokázala autorka zaznamenať v mimoriadne silnom čitateľskom zážitku.

DANIEL MAJLING ZA AUTORSTVO GRAFICKÉHO ROMÁNU GEMER “DEŇ PRVÝ”, VYDAVATEĽSTVO BRAK

V profesionálnom divadle sa Daniel Majling ako dramaturg podpísal pod takmer 60 inscenácií, je autorom alebo spoluautorom viac  ako 20 divadelných hier alebo dramatizácií. Od roku 2014 je dramaturgom v Slovenskom národnom divadle. Dej prvej časť trojdielneho grafického románu sa odohráva v rodisku Daniela Majlinga – v Gemeri počas jedného augustového dňa. Román Gemer je vysoko zábavná kniha, ktorej nekorektný čierny humor sa pohybuje na škále od duchaplnej woodyallenovskej irónie až po absurditu a sarkazmus kultového komiksu Red Meat. Všetky doterajšie komiksy spája rovnaká kresba, ktorá je natoľko originálna, že sa ňou Daniel Majling dá jednoznačne identifikovať ako autor. Text zase dosahuje mimoriadne kvality v dialógoch a opisoch, pracuje s iróniou i nadsádzkou a je zacielený na čitateľa s vyšším kultúrnym povedomím.

DUŠO MARTINČOK ZA AUTORSTVO POVIEDKOVÉHO ROMÁNU NIEKTO SA NÁJDE, VYDAVATEĽSTVO ZREJME

Slovenský spisovateľ a právnik prekladateľ Dušo Martinčok vytvoril v roku 2010 komunitný projekt Susedia na dvore, ktorý podporuje a napomáha medziľudským vzťahom v mestských susedstvách. Je spoluzakladateľom občianskeho združenia Zrejme, ktoré sa zaoberá medzigeneračným dialógom. Poviedkový román Niekto sa nájde predstavuje desať príbehov o ľuďoch žijúcich v jednej bratislavskej bytovke. Do starého domu so zvláštnou modernou nadstavbou sa nasťahuje malý queer chlapec Oliver. V niektorých poviedkach sa len mihne, v iných je ústrednou postavou. Pre Duša Martinčoka sú susedstvo, medzigeneračnosť a inakosť nosnými témami jeho života, preto sa legitímne objavujú aj v jeho textoch. Za svoj prozaický debut Niekto sa nájde bol autor nominovaný v desiatke ceny Anasoft litera 2023.

KATEGÓRIA VÝTVARNÉ UMENIE

ROBERT GABRIS ZA AUTORSTVO VÝSTAVY BODYSHOP, GALÉRIA GREGOR PODNAR, VIEDEŇ

Robert Gabris momentálne pôsobí vo Viedni, kde absolvoval Akadémiu výtvarných umení. Jeho diela boli prezentované vo viacerých európskych krajinách a v Šanghaji. Výstava Bodyshop predstavuje najnovší cyklus kresieb na papieri, ktorých ústrednou témou je umelcova interpretácia vlastného tela. Autor doslova využíva farebné ceruzky, skalpel a nožnice ako nástroje na hlbšie preniknutie pod kožu a presnejšie pochopenie anatómie. ,,Rozdelením, autopsiou rozoberám svoje orgány kúsok po kúsku, vytváram chaos.” Vo svojej pôsobivo koncentrovanej a angažovanej umeleckej práci Robert Gabris intenzívne čerpá z prostredia rómskej komunity, pričom vždy spochybňuje hranice identít, ktoré sú jednotlivcom a skupinám uložené zvonka. Umelcov vizuálny jazyk siaha od precíznych kresieb cez prozaické básne až po vrstevnaté sochárske kombinácie, ktoré oslavujú komplexnosť a zároveň oslovujú rôznorodé publikum.

EMÍLIA RIGOVÁ ZA AUTORSTVO VÝSTAVY NANE ODA LAVUTARIS/ WHO WILL PLAY FOR ME?, MUMOK, VIEDEŇ

Emília Rigová študovala sochárstvo, ale výraznejšie sa presadila v multimediálnych rámcoch súčasného umenia. Rada sa pohybuje medzi médiami, zapája charakteristickú autorskú performanciu, ktorú dokumentuje a následne inscenuje v nových súvislostiach. Koncepcia výstavy  Nane Oda Lavutaris / Who Will Play for Me? – završuje Emíliin desaťročný umelecký projekt, v ktorom rekontextualizuje rôzne historické spisy či artefakty súvisiace so životom a kultúrou Rómov. Hlavným inšpiratívnym zdrojom umelkyne boli staré notové záznamy už zaniknutých rómskych skladieb. Pre účely výstavy vybrala umelkyňa tri notové záznamy prostredníctvom ktorých tematizuje „pravdivosť“ dobových záznamov týkajúcich sa života a kultúry Rómov vo všeobecnosti. Notový záznam ako najstarší a najvýznamnejší spôsob uchovávania hudobnej informácie je tu podrobený kritike a istej nefunkčnosti či zložitosti interpretovať skladbu tradičnej rómskej piesne. Výstave dominuje magická trojka – sú v nej nainštalované tri klavíry, pre ktoré vybrala Emília Rigová tri rómske piesne.

MAJA ŠTEFANČÍKOVÁ ZA KOLABORATÍVNO-PERFORMATÍVNU AKCIU WARM-UP PARTY 2023, KUNSTHALLE BRATISLAVA

Maja Štefančíková vytvára dočasné performatívne situácie. Má skúsenosti s rôznymi druhmi médií od skla cez video až po tanec, ale telo v priestore a čase je médium, ktoré si vyberá najčastejšie. V marci 2023 sa hlavný výstavný priestor Kunsthalle Bratislava na jeden deň zmenil na „Tanzhalle“. Performerka tak prostredníctvom tanečného eventu reagovala na situáciu v sídle Kunsthalle Bratislava, kde bolo v dôsledku úsporných energetických opatrení chladno. Teplota v budove sa v tom čase pohybovala okolo 13 až 18 stupňov Celzia, čo vytváralo diskomfort pre zamestnancov aj návštevníkov. Cieľom akcie Warm-up Party 2023, ktorú Maja Štefančíková pripravila v spolupráci s tímom Kunsthalle Bratislava a DJ Stroonom, bolo tancom zvýšiť teplotu v hlavnom výstavnom priestore A Hall, kde bola v tom čase výstava Ceny Oskára Čepana.

 

Odevný dizajnér šiat Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2023

Šaty pre moderátorku večera Adelu Vinczeovú pochádzajú z dielne módneho návrhára Martina Hrču. Model šiat stelesňuje snahu o sprítomnenie okamihu. Vyjadruje pokus reagovať na absurdnú rýchlosť doby, ktorú žijeme. Na extrémne tempo, kedy nám v záplave informácií unikajú podstatné aj menej podstatné veci. Dizajnér premenil mäkký materiál na pevný, čo je výsledkom autorskej technológie práce s termoformnou hmotou.  Šaty vznikli ako záverečný model kolekcie CHRONOS, v poňatí udržateľnosti boli adaptované pre moderátorku a v súlade s príležitosťou samotnou. Po udelení Ceny Nadácie Tatra banky za umenie 2023 sa stanú súčasťou zbierky úžitkového umenia a dizajnu  Slovenskej národnej galérie, rovnako ako 11 predchádzajúcich modelov od slovenských návrhárov: Maja Božović Bažik, Pavol Dendis, Mata Durikovic, Boris Hanečka, Marcel Holubec W., Martin Hrča, Lukáš Krnáč, Michaela Ľuptáková, Andrea Chrastinová Pojezdálová, Lenka Sršňová a Mária Štraneková. Tieto saty boli sucastou samostatnej vystavy Ó, saty! v SNG na prelome rokov 2020/2021. K výstave vznikol samostatný katalóg, ktorý je k dispozícii v SNG.

Štatút 2023

Štatút 28. ročníka Ceny Nadácie Tatra banky za umenie na rok 2023

Hlavnou zmenou oproti predchádzajúcemu štatútu, je že Hlavná cena, ako aj ocenenie Mladý tvorca, môžu byť udelené umelcovi aj viackrát za život.

Misia

Cena Nadácie Tatra banky za umenie chce oceniť najvýraznejšie umelecké počiny slovenských umelcov za predchádzajúci rok.

Kategórie a ceny

Ocenenia sú udeľované v 6 kategóriách za konkrétny umelecký počin v období 1. 9. 2022 – 31. 8. 2023. Musí ísť o dielo, ktoré malo v období 1. 9. 2022 – 31. 8. 2023 svetovú premiéru, a to v kategóriách:

Audiovizuálna tvorba: filmové alebo televízne dielo a rozhlas, príp. iné počiny v rámci žánru

Divadlo: opera, činohra, balet, tanec, muzikál, príp. iné počiny v rámci žánru.

Hudba: operná, klasická, alternatívna, populárna, príp. iné počiny v rámci žánru. Uprednostňujú sa tvorba pred interpretáciou a súčasná hudba pred historickou.

Literatúra: poézia, próza príp. iné počiny v rámci žánru. Do tejto kategórie nepatria publicistika alebo vedecké publikácie.

Výtvarné umenie: grafika, fotografia, maľba, socha, multimédiá, príp. iné počiny v rámci žánru

Dizajn: priemyselný, produktový, úžitkového umenia, príp. iné počiny v rámci žánru

V každej kategórii bude udelená 1 hlavná cena pre umelca, autora nad 35 rokov a 1 cena Mladý tvorca do 35 rokov. Tento štatút pripúšťa aj možnosť, že porota môže rozhodnúť, že cena v niektorej kategórií udelená nebude.

Na ocenenie môže byť nominovaný jednotlivec alebo kolektív umelcov, autorov.

V prípade, že tvorcom diela je kolektív, ktorého súčasťou je aj zahraničný tvorca, nominovaný je iba slovenský umelec.

Na udelenie Hlavnej ceny môže byť nominovaný žijúci umelec, autor, ktorý je štátnym príslušníkom SR.

Hlavná cena môže byť udelená umelcovi, autorovi aj viackrát za život. V kategórií Hlavná cena sa  uprednostňuje tvorba pred interpretáciou.

Cena Mladý tvorca môže byť udelená umelcovi, autorovi aj viackrát za život. V kategórií Mladý tvorca sa uprednostňuje tvorba pred interpretáciou.

Ocenený Mladý tvorca môže neskôr získať Hlavnú cenu.

Cenu Mladý tvorca môže získať umelec, ktorý bude mať do 31.8.2023, teda do ukončenia nominačného obdobia, menej ako 35 rokov.

V prípade, že tvorcami diela sú dvaja a viacerí umelci, zaradí vyhlasovateľ Ceny Nadácie Tatra banky dielo do kategórie Hlavná cena / Mladý tvorca na základe vekového priemeru jeho tvorcov. Vek umelcov bude rátaný ku dňu 31.8.2023, teda k dátumu ukončenia nominačného obdobia.

V prípade, že sa Laureátom stane kolektív umelcov, členom Akadémie sa stane každý ocenený v rámci kolektívu.

Odmeny oceneným – Laureátom

Hlavná cena je spojená s finančnou odmenou od Nadácie Tatra banky vo výške 10 000 EUR a s odovzdaním bronzovej sochy.

Cena Mladý tvorca je spojená s finančnou odmenou od Nadácie Tatra banky vo výške 5 000 EUR a s odovzdaním bronzovej plakety.

V prípade kolektívu sa udeľuje 1 socha alebo 1 plaketa a finančná odmena (Hlavná cena 10 000 EUR, Mladý tvorca 5 000 EUR) sa rozdelí rovnakým dielom medzi všetkých.

Akadémia

Akadémiu Cien Nadácie Tatra banky za umenie tvoria všetci ocenení, aktuálne vyše 200 členov, ktorí cenu získali od jej vzniku v roku 1996. Poslaním jednotlivých členov Akadémie (každý jednotlivo a sám za seba) je navrhovať nominácie na ocenenia, z ktorých Porota vyberá 3 umelcov, autorov na shortlist a následne 1 oceneného v každej kategórii. Člen Akadémie môže nominovať v kategórii, za ktorú získal ocenenie, ale môže tak urobiť aj v iných (vo všetkých) kategóriách.

Porota

Porota pozostáva z 13 členov.

Za každú kategóriu sú v nej 2 členovia, experti na danú oblasť (2 za divadlo, 2 za výtvarné umenie, 2 za audiovíziu, 2 za dizajn, 2 za hudbu, 2 za literatúru).

Trinástym členom a zároveň predsedom poroty je predseda Správnej rady Nadácie Tatra banky.

Člen poroty môže byť súčasne členom Akadémie, avšak stráca právo vkladať nominačné tipy.

Vyhlasovateľ si vyhradzuje právo každoročne obmieňať jedného z dvojice členov poroty, expertov na danú oblasť (divadlo, výtvarné umenie, audiovízia, dizajn, hudba, literatúra).

Porota sa vymenováva iba na aktuálny rok.

PROCES ROZHODOVANIA O UDELENÍ OCENENÍ MÁ 7 KROKOV:

KROK Č. 1
Zostavenie longlistu nominovaných akadémiou: 1. – 14. september 2023

Každý člen Akadémie má právo navrhnúť 3 nominácie na hlavnú cenu (nad 35 rokov) a 3 nominácie na cenu Mladý tvorca (pod 35 rokov). Člen Akadémie prioritne nominuje v kategórii, za ktorú získal ocenenie, ak má však záujem, môže nominovať aj v iných (vo všetkých) kategóriách.

Člen Akadémie v nominácii na longlist uvedie:
– meno umelca, autora, ktorého navrhuje,
– v akej kategórii (Hlavná cena – audiovízia, divadlo, hudba, literatúra, výtvarné umenie, dizajn, Mladý tvorca – v rovnakých kategóriách)
– konkrétne dielo, umelecký počin

Musí ísť o dielo, ktoré malo v období 1. 9. 2022 – 31. 8. 2023 svetovú premiéru.
Môže ísť aj o dielo zrealizované (odohrané, vystavené, vytvorené a pod.) aj v zahraničí, avšak umelec je štátnym príslušníkom SR.

V jednej kategórii môže byť umelec navrhovaný za rôzne diela.

Týmto nominačným procesom vzniká tzv. longlist.

V prípade nesprávneho zaradenia nominovaného diela Akademikom na long list, môže vyhlasovateľ Ceny Nadácie Tatra banky, umiestniť dané dielo do kategórie, do ktorej spadá na základe zistených skutočností a štatútu.

KROK Č. 2
Spracovanie longlistu, overenie údajov, získanie súhlasu umelcov s nomináciou: 15. – 21. september 2023

KROK Č. 3
Zostavenie shortlistu porotcami: 21. september – 2. október 2023

Z longlistu vytvoreného členmi akadémie vyberá dvojica porotcov za svoju kategóriu shortlist 3 nominácií (vyberie z longlistu 3 konkrétne diela ako favoritov na ocenenie). Ak sa rozhodne, môže po zrelej a odôvodnenej úvahe, ale výlučne vo výnimočných prípadoch doplniť na shortlist svojej kategórie ešte 1 nomináciu, tzv. divokú kartu, z longlistu aj mimo neho. Nominácia mimo tzv. longlistu Akadémie môže prebehnúť len za mimoriadne výnimočných okolností a s mimoriadne dôveryhodným zdôvodnením pre všetkých členov Poroty. Takáto nominácia musí byť bez akýchkoľvek pochybností, uskutočnená len vo výnimočných prípadoch a obhájiteľná pred všeobecnou odbornou a novinárskou verejnosťou.

KROK Č. 4
Príprava podkladov na zasadnutie poroty: 1. – 20. október 2023

KROK Č. 5
Distribúcia podkladov porote: 2.október – 27. október 2023

KROK Č. 6
Zasadnutie poroty, rozhodnutie o ocenených: november 2023

Všetci porotcovia získavajú pred zasadnutím Poroty materiály o všetkých shortlistovaných nominovaných umelcoch, tvorcoch a ich dielach.

Zasadnutie Poroty, na ktorom sa rozhodne o víťazoch prebehne v priebehu novembra 2023. Na zasadnutie Poroty prichádza dvojica porotcov zladená za svoju kategóriu, a má pripravenú (1-slajdovú) obhajobu pre každé nominované dielo (prečo by malo/nemalo získať ocenenie).

Zasadnutie Poroty je neverejné a o jeho priebehu sú členovia povinní zachovávať striktnú mlčanlivosť. Táto povinnosť zaniká po oficiálnom vyhlásení výsledkov v deň udeľovania cien.

Zasadnutie Poroty je uznášaniaschopné, ak sa ho zúčastní nadpolovičná väčšina členov Poroty. V prípade, že člen Poroty sa nemôže zasadnutia osobne zúčastniť, doručí svoje nominačné tipy poverenému notárovi najneskôr deň pred termínom zasadnutia poroty.

Porota na zasadnutí hlasuje v každej kategórii za udelenie Hlavnej ceny, ako aj ceny Mladý tvorca nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných členov. Každý člen poroty má 1 hlas. V mimoriadnom prípade má predseda Poroty právo použiť 2 hlasy.

V prípade špeciálnej ceny Mladý tvorca sa na galavečere nezverejňujú 3 nominácie, ale len víťaz. V prípade Hlavnej ceny sa na galavečere zverejňujú aj 3 nominovaní.

V prípade, že sa nominovaný v niektorej z kategórií zriekne svojej nominácie, postupuje sa nasledovne:
– 2 garanti danej kategórie navrhnú nového oceneného z longlistu Akadémie,
– návrh na nového oceneného bude zaslaný členom poroty na odsúhlasenie (per rollam),
– porota schváli náhradného oceneného nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov.

KROK Č. 7
Udelenie cien: január/február 2024

Špeciálna cena

Porota má právo navrhnúť zo shortlistu jednu Špeciálnu cenu v danom ročníku. O udelení Špeciálnej ceny musia rozhodnúť jednohlasne všetci členovia poroty. Ocenenie Špeciálna cena je spojené s finančnou odmenou od Nadácie Tatra banky vo výške 10 000 EUR.

Štatút ocenení určuje Nadácia Tatra banky ako vyhlasovateľ.

Porota 2023

Predseda poroty

  • Michal Liday
    predseda Správnej rady Nadácie Tatra banky, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Tatra banky

Členovia v kategórii výtvarné umenie

  • Bohunka Koklesová
    rektorka VŠVU

  • Jen Kratochvil
    kurátor a kritik, Ateliér nové estetiky FAMU Praha

Členovia v kategórii hudba

  • Matej Drlička
    riaditeľ SND

  • Juraj Podmanický
    riaditeľ festivalu Grape

Členovia v kategórii divadlo

  • Richard Stanke
    člen Činohry SND

  • René Parák
    prezident Asociácie súčasného divadla

Členky v kategórii audiovizuálna tvorba

  • Wanda Adamík Hrycová
    producentka

  • Zuzana Mistríková
    prezidentka Asociácie nezávislých producentov

Členovia v kategórii dizajn

  • Pavol Bálik
    vedúci Laboratória typografie Katedry vizuálnej komunikácie VŠVU, grafický dizajnér

  • Ľubica Hustá
    riaditeľka festivalu Bratislava Design Week

Členovia v kategórii literatúra

  • Miroslava Vallová
    prekladateľka

  • Pavel Sibyla
    riaditeľ Slovenského literárneho centra